erikvarchol

Dnes sme sa vrátili z hôr a po niekoľkých dňoch aj do čohosi, čo možno nazvať civilizácia. Na stene miestnej reštaurácie visí portrét Dalajlámu, na strome za našim chrbtom opice a šum Gangy pomaly utícha. Zobúdzajú sa miestne chrámy … „Zobudili“ sme sa aj my. Po nekonečne dlhej ceste, o ktorej som mal miestami pocit, že konca nemá. Hoci sme […]

Keď som ráno otvoril oči, zbadal som niečo, čo ma nenechalo ďalej len tak vylihovať v posteli. Z pomedzi „žalúzií“ sa k nám totiž do izby vkrádali prvé ranné lúče. Nedalo mi to a vybehol som von na terasu, či je tomu naozaj tak. Vtedy som po prvýkrát uvidel zasnežené vrcholky Himalájí… „Hello, aká bola noc?“ pýta sa Chandan, ktorý sa […]

Po viac ako dvoch hodinách cesty sme zastavili na odpočívadle nad mestom Devprayag, a to rovno nad sútokom riek Alaknanda a Bhagirathi. No a táto naša zastávka nebola náhodná. Práve toto je miesto, kde sútok dvoch rozličných riek ďalej pokračuje pod jedným spoločným menom, Ganga. Cesta do mestečka Ukhimath bola tou pravou ochutnávkou nielen indických vysokohorských […]

Keď vo februári 1968 zavítali do indického mesta Rishikesh Beatles, mali viac-menej jasný cieľ. My sme sa na rozdiel od Beatles v Rishikeshi ocitli, tak trochu náhodou. No nakoniec nám toto „náhodné mesto“ prirástlo k srdcu oveľa viac, než by sme boli čakali. Viac než len akýsi „základný tábor“ … Náš prvý dotyk s mestom Rishikesh sa začal na […]

Tuk-tuk? Tuk-tuk? Privítala nás hneď ráno týmto „pozdravom“ skupina rikšákov, postávajúcich pár krokov od nášho hotela. Najprv sme si povedali, že si ich nebudeme všímať. Že prejdeme poza tú kravu, potom okolo horiaceho ohňa uprostred ulice a stratíme sa im v dave. Máme predsa svoje plány a oni v nich aspoň nateraz nehrajú žiadnu rolu… Lenže netrvalo dlho […]

Po dlhom lete sme pristáli v krajine, ktorú nejde len tak ľahko popísať. Prvé dva dni sme strávili v meste Delhi, no až nočnou cestou do Rishikeshu nám to pomaly dochádzalo. Všetko, čo tu zatiaľ zažívame, je ako film. Miesta, postavy a situácie, v ktorých sa ocitáme, akoby neboli naozaj. Akoby všetok ten zmätok a ulice preplnené ľuďmi stávali ráno spolu s nami […]

Keď sa ma pred štyrmi rokmi jedno dievča pýtalo na môj cestovateľský sen, povedal som India. Ona sa pousmiala a povedala to isté. „Tak tam pôjdeme spolu“ – zhodol som sa na tom s človekom, ktorého som videl pár minút. Dnes po štyroch rokoch nosí tá žena môj prsteň. A ja ju držím za ruku, rozhodnutý splniť si jeden zo svojich veľkých snov … […]

Mal som asi deväť, keď sa nás učiteľka v škole pýtala, čím chceme byť, až budeme veľkí. Z kruhu mojich kamarátov padali rôzne klasické povolania, no keď prišiel rad na mňa, chvíľu som sa zamyslel. V tom období totiž moja detská duša žila dva paralelné svety. Zatiaľ, čo som v tom prvom ako kapitán kozmickej lode dobíjal neprebádané kúty vesmíru, v tom […]

nocou letí mráz vkráda sa nám do izieb prišiel jeho čas x x x čas je zlatým dnom pre nás ktorí veríme lepším zajtrajškom x x x kto zráta tie dni ktoré sú tak vzdialené za závojom tmy x x x život ako čas čaká na svoj veľký deň ticho drieme v nás

ústami otvoríš bránu na ktorú predtým zaklopeš srdcom a vojdeš dnu akoby si tu bola doma poznáš všetko a všetkých naokolo a nikoho sa na nič nepýtaš lebo si tu už od nepamäti a zatiaľ čo sa mi ľudia dokážeme tomu čo sa nám deje ešte stále tak krásne čudovať Teba neprekvapí nič jednoducho preto že sa voláš láska …