Ťaháš ma za nohy z postele zatiaľ čo Jarek pod naším oknom šliape mačkám po hlavách Noc vydýchne svoj posledný verš a ráno nesie na svojom chrbte tú ľudskú hlúposť . . . ponáhľať sa preč zo sveta ktorý je tak kruto a bezvýznamne o nás . . .
Pokračovanie článku