erikvarchol

Každá cesta má svoj začiatok aj koniec. Má úseky, ktoré sú ľahké a aj tie ťažšie, ktoré nás vedia potrápiť. Odmenou za ne vie byť potom okrem dobrého pocitu aj akýsi druh poznania, poznania seba samého … Som typ turistu, ktorý má rád skôr prechody než výstupy na štíty, aj keď rozumiem tomu, že štíty, alebo miesta na ich vrchole vedia byť bezpochyby […]

Keď na poludnie 29. mája 1953 Edmund Hillary a sherpa Tenzing Norgay vystúpili na vrchol Everestu, posunuli hranice ľudských možností opäť o čosi vyššie. Človek tým potvrdil to, že obyčajná ľudská túžba, odhodlanie a dôvera vo svoje schopnosti dokáže naozaj veľa. Tak, ako má každá cesta svoj cieľ, má aj svoj začiatok, akýsi bod či miesto, odkiaľ treba začať. […]

Hory vedia mať rôznu podobu. Dokážu nás nadchnúť, upokojiť a inšpirovať, poznajú liek na unavenú dušu a kto im dokáže načúvať, vie v ich prítomnosti rozlúsknuť mnohé životné otázky. V ich priateľskom náručí dokáže človek spočinúť a byť sám so sebou a to takým spôsobom, akým nikde inde. No na druhej strane nám vedia ukázať aj svoju inú tvár. […]

Dnes si užívam čaro Vianoc, obdobie radosti, šťastia a pokoja. No a tak ako každý rok, majú posledné dni rovnaký scenár. Už od rána vymetám jeden obchod za druhým, predieram sa davom ľudí, či na parkovisku krúžim ako taký orol, ktorý striehne na svoju korisť. Ja však striehnem na voľné miesto, ktoré je v toto obdobie nedostatkovým tovarom… Keď sa mi po nejakom […]

Nebo plné hviezd má v sebe čosi magické. Tie malé svetielkujúce bodky, ktoré sú tak ďaleko, že si to ani nevieme predstaviť, dokážu nadchnúť asi každého. Obraciame sa k nim, keď si niečo želáme, keď sme šťastní a aj keď nás niečo trápi. Pri pohľade na ne si kladieme otázky o živote a smrti a vedia nám na tvárach vyčariť úsmev, aj keď nám nie je […]

Boli sme vo vzduchu len pár minút, no keď som sa cez malé okienko pozrel von, zmocnil sa ma pocit niečoho zvláštneho, niečoho, čo som ešte nikdy nezažil. Vrtule malého bojovníka šli na plné obrátky a na ich pozadí sa mi na modrom plátne začal premietať nekonečne dlhý pás zasnežených hôr. Cieľ hŕstky nadšencov, ktorí smerujú v ústrety svojím snom. Let trval […]

Zo slov je dnes kat stína všetkých navôkol aj tých čo mal rád Rukou pohladíš tiene našich životov postavíš im kríž Ešte máme čas mesiac visí prinízko na hlbokú noc

Zobúdza nás hnev Sen stratený vo víre Nesplnených snov Naháňame čas Chceme kúsok pre seba Čas naháňa nás La Dolce Vita Päť slabík ako nádej ktorá je večná

Tiene našich dní ešte stále nesmelo veria na zázrak xxx Za oknami dážď a pred nami ďalší deň dnes sa neschováš xxx Spiace labute na kolíske jazera snívajú svoj sen

Si ako lúka pokosenej trávy vôňa, ktorá ešte stále baví svet natiahnutý na špagáte dní ktorý sa každé ráno aj večer zobudí Si ako lúka pokosenej trávy a jej slová ktoré tak málo povedia sú zrazu ako ranná rosa trochu chladná no trocha studená keď po tej lúke pobehuješ bosá Si ako lúka pokosenej trávy no veriť […]

Každé ráno sa vyberáme do sveta, no často krát sa nám stáva, že sa necháme uniesť. Že vír každodennosti nás dokáže uväzniť v pracovnom či rodinnom stereotype a my tak zabúdame na svoje životy a sny. A pritom je to také jednoduché. Veď kľúč k tomu aký bude náš život máme každé ráno vo svojich rukách …

Zauzlili sa v prúde posledných dni naše životy xxx Ostal si tu sám šeplo ráno zrkadlo smutným pohľadom xxx Posledný plameň kytica mŕtvych kvetov tiene na stenách xxx Strácame seba v zápasoch o život veľmi častý jav xxx Pozhasínané všetky naše príbehy sú už dávno preč

Sú tri hodiny ráno. Vonku mrzne a v našom skromnom kamennom príbytku môže byť tak pár stupňov nad nulou. Aj keď sme už obaja s Jožom nejakú tú chvíľu hore, z teplého úkrytu spacáka sa nám zatiaľ veľmi nechce. Ešte prejde minútka, potom druhá, no keď začínam mať pocit, že ten čas naberá na obrátkach, „ruším“ pravidlo našich dní a dnes pre zmenu […]

Keď sme si dnes podvečer uzimení sadali blízko piecky a vytiahli karty, čakali sme už len na jedno. Kedy sa objaví niekto, kto má oprávnenie „spustiť kúrenie“. Môj obľúbený horúci Ginger-lemon tea fungoval iba chvíľu, a tak som sa už nevedel dočkať, kedy niekto v tej piecke poriadne zakúri. Už som v to pomaly ani nedúfal, keď zrazu zazriem, ako sa niekto pri […]

Keď sa nám v rámci balenia na zajtrajší deň prišiel Peťo z vedľajšej izby „pochváliť „svojimi rukavicami, ktoré si nachystal na zajtrajší výstup, trocha som zneistel. Pri pohľade na ich červenú farbu sa mi totiž hneď vybavila tá legendárna fotografia Zoltána Demjána a Juzeka Psotku na vrchole Mont Everestu. Rukavice, ktoré má Zolo na tej fotografii, boli […]