Všetko to začalo jedným vynálezom. Akýmsi výdobytkom pravekého človeka, ktorému jeho vynaliezavosť a šikovnosť mala umožniť komfortnejší spôsob života. Ako je to už zvykom so začiatkom čohosi nového, zaniká to predošlé. No pokiaľ by šlo len o zánik dovtedajšej deľbe práce a následný vznik novej, ľudstvo by mohlo kráčať pokojne ďalej, v ústrety […]

zaspíš na deke ja tam budem s Tebou prikryje nás sen xxx jar je pred nami tak ako je pred nami šanca opäť žiť xxx vidieť iba tých ktorí včera nespali nezabudli žiť xxx prichytili nás že vieme aj zabúdať neveril nám čas xxx tak už sme veľkí už nás nik neochráni len naša láska

kto vyfúkne z rúk nas ľudí ten svet ktorý nás ráno budí a vedie nás do záhuby . . .

jar je za rohom a snehuliak na dvore horí úsmevom x x x napíšem Ti list bude ako rozprávka ktorá mala prísť x x x rúcali múrmi chceli zmeniť tento svet všetko zbytočne x x x mať niekoho rád neznamená všetko chcieť ale všetko dať