erikvarchol

Keď v polovici 80tych rokoch vstúpil na scénu Československej popmusic dovtedy nie príliš známy Peter Nagy, stalo sa čosi, čo v našich zemepisných šírkach nemá obdobu. Prvé dva albumy Chráň svoje bláznovstvá a Mne sa neschováš zapôsobili na poslucháčov nevídaným rozmerom. Viac ako milión predaných nosičov, či zosadenie Krala Gotta z pozície zlatého […]

vidím horiacu krásu v dave ktorý pripomína pohrebný sprievod a svetlo kdesi tam kde už dávno nemá byť nikto iný iba my z lúk je zrazu obrovské plátno a na ňom hviezdy rozosiate presne tak ako sme o tom kedysi dávno snívali … sme opäť o krok ďalej k niečomu čomu stále veríme No nie preto že sa to raz splní ale preto […]

hviezda na nebi bliká jasným signálom snom už neverí x x x myšlienka je dar slová jasným znamením človek padlý kráľ x x x portrét človeka zopár ťahov na plátno a už uteká x x x čas je nádejou život plný tajomstiev iba lacnou hrou

Včera poobede sme sa s priateľkou vybrali na bratislavskú Kalváriu. Spočiatku sa zdalo, že nám pôvodný plán prekazí nevľúdne počasie. No hmla, ktorá uviazla v Starom meste už pred niekoľkými dňami, to už od obeda ťahala v súboji so slnečnými lúčmi za kratší koniec . . . Kalvária je jedno z mnohých miest nášho hlavného mesta, ktoré mi za […]

V živote každého z nás sú miesta, situácie a ľudia, ktoré nás do určitej miery definujú. Mnohé z nich sú nám dané, mnohé si osvojíme z podstaty našej osobnosti a niektoré nám iba tak spadnú do naručia a chytia nás za srdce ani sami nevieme prečo. Obdobím, v ktorom majú na nás tieto fakty najväčší vplyv je bezpochyby detstvo. Som ročník […]

ťahá nás za nos s úsmevom na tvári a jasným cieľom x x x na dne svojich síl pod pokrývkou farebnou leto tíško spí x x x zobúdza nás sen slnko kreslí na líce krásny nový deň x x x vrátili sa späť vniesli nádej do duší a zrazu ich niet

budem tu s Tebou žmurkla na mňa stará pouličná lampa a ostala ticho stáť Ja som svoju zvedavosť predsa len obrátil trocha iným smerom a nenechal nič na náhodu . . . jeseň ma pomaly prikrýva svojou veľkou perinou a ja sa zahalený do jej farieb opäť pokúšam o nemožné náš čas totiž ešte neskončil . . . […]

Frida sa ráno postavila na zadné v ústach držala včerajší deň a v očiach jej žiarilo čosi čomu sa hovorí prosba o pomoc chcela byť ako oni no naveky ostala sama sebou . . .

nedeľa je deň keď nad ránom zaspáva so mno aj môj sen x x x už nás dostalipostavili na pranier a nechali tak x x x dnes ma budíš Tyhoc si strašne ďaleko plníš moje sny x x x úsmev zdobí tvár a za rohom tajné snydušu človeka x x x naháňame sa za lepšími životmi strácajúc ten svoj

odišla dávno a za sebou zanechala svet o ktorom sa nám už ani len nesníva bola vždy tam kde sa slová na viac už nezmohli tam kdesi v útrobách našich sŕdc kde ostane už naveky