erikvarchol

Zo slov je dnes kat stína všetkých navôkol aj tých čo mal rád Rukou pohladíš tiene našich životov postavíš im kríž Ešte máme čas mesiac visí prinízko na hlbokú noc

Zobúdza nás hnev Sen stratený vo víre Nesplnených snov Naháňame čas Chceme kúsok pre seba Čas naháňa nás La Dolce Vita Päť slabík ako nádej ktorá je večná

Tiene našich dní ešte stále nesmelo veria na zázrak xxx Za oknami dážď a pred nami ďalší deň dnes sa neschováš xxx Spiace labute na kolíske jazera snívajú svoj sen

Si ako lúka pokosenej trávy vôňa, ktorá ešte stále baví svet natiahnutý na špagáte dní ktorý sa každé ráno aj večer zobudí Si ako lúka pokosenej trávy a jej slová ktoré tak málo povedia sú zrazu ako ranná rosa trochu chladná no trocha studená keď po tej lúke pobehuješ bosá Si ako lúka pokosenej trávy no veriť […]

Každé ráno sa vyberáme do sveta, no často krát sa nám stáva, že sa necháme uniesť. Že vír každodennosti nás dokáže uväzniť v pracovnom či rodinnom stereotype a my tak zabúdame na svoje životy a sny. A pritom je to také jednoduché. Veď kľúč k tomu aký bude náš život máme každé ráno vo svojich rukách …

Zauzlili sa v prúde posledných dni naše životy xxx Ostal si tu sám šeplo ráno zrkadlo smutným pohľadom xxx Posledný plameň kytica mŕtvych kvetov tiene na stenách xxx Strácame seba v zápasoch o život veľmi častý jav xxx Pozhasínané všetky naše príbehy sú už dávno preč

Sú tri hodiny ráno. Vonku mrzne a v našom skromnom kamennom príbytku môže byť tak pár stupňov nad nulou. Aj keď sme už obaja s Jožom nejakú tú chvíľu hore, z teplého úkrytu spacáka sa nám zatiaľ veľmi nechce. Ešte prejde minútka, potom druhá, no keď začínam mať pocit, že ten čas naberá na obrátkach, „ruším“ pravidlo našich dní a dnes pre zmenu […]

Keď sme si dnes podvečer uzimení sadali blízko piecky a vytiahli karty, čakali sme už len na jedno. Kedy sa objaví niekto, kto má oprávnenie „spustiť kúrenie“. Môj obľúbený horúci Ginger-lemon tea fungoval iba chvíľu, a tak som sa už nevedel dočkať, kedy niekto v tej piecke poriadne zakúri. Už som v to pomaly ani nedúfal, keď zrazu zazriem, ako sa niekto pri […]

Keď sa nám v rámci balenia na zajtrajší deň prišiel Peťo z vedľajšej izby „pochváliť „svojimi rukavicami, ktoré si nachystal na zajtrajší výstup, trocha som zneistel. Pri pohľade na ich červenú farbu sa mi totiž hneď vybavila tá legendárna fotografia Zoltána Demjána a Juzeka Psotku na vrchole Mont Everestu. Rukavice, ktoré má Zolo na tej fotografii, boli […]

Keď sa povie Nepál, prvé čo mi napadne, sú Himaláje. Obrovské hory hrdo týčiace sa nad krásnou krajinou ľudí, z pohľadu ktorých ide akési neopísateľné tajomno. K tomuto koloritu bezpochyby patria aj všadeprítomné pestrofarebné vlajočky a tibetské modlitebné mlynčeky. Veď čo by to boli za fotografie z Himalájí, kde by na vrcholkoch hôr, na mostoch či strechách […]