Ako lúka pokosenej trávy

12. marca 2025 23:50, Prečítané 579x, Erik Varchol, poézia

Si ako lúka pokosenej trávy

vôňa, ktorá ešte stále baví

svet natiahnutý na špagáte dní

ktorý sa každé ráno

aj večer zobudí

Si ako lúka pokosenej trávy a jej slová

ktoré tak málo povedia

sú zrazu ako ranná rosa

trochu chladná no trocha studená

keď po tej lúke

pobehuješ bosá

Si ako lúka pokosenej trávy

no veriť v teba

nás ešte stále baví

hoci život

má s nami iné plány

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

To aký bude deň

19.02.2025

Každé ráno sa vyberáme do sveta, no často krát sa nám stáva, že sa necháme uniesť. Že vír každodennosti nás dokáže uväzniť v pracovnom či rodinnom stereotype a my tak zabúdame na svoje životy a sny. A pritom je to také jednoduché. Veď kľúč k tomu aký bude náš život máme každé ráno vo svojich rukách …

Nedeľné haiku

16.02.2025

Zauzlili sa v prúde posledných dni naše životy xxx Ostal si tu sám šeplo ráno zrkadlo smutným pohľadom xxx Posledný plameň kytica mŕtvych kvetov tiene na stenách xxx Strácame seba v zápasoch o život veľmi častý jav xxx Pozhasínané všetky naše príbehy sú už dávno preč

Annapurna trek (časť 6. ) – Thorog La Pass, alebo cesta na vrchol

25.12.2024

Sú tri hodiny ráno. Vonku mrzne a v našom skromnom kamennom príbytku môže byť tak pár stupňov nad nulou. Aj keď sme už obaja s Jožom nejakú tú chvíľu hore, z teplého úkrytu spacáka sa nám zatiaľ veľmi nechce. Ešte prejde minútka, potom druhá, no keď začínam mať pocit, že ten čas naberá na obrátkach, „ruším“ pravidlo našich dní a dnes pre zmenu [...]

Najnovšie správy