erikvarchol

Tuk-tuk? Tuk-tuk? Privítala nás hneď ráno týmto „pozdravom“ skupina rikšákov, postávajúcich pár krokov od nášho hotela. Najprv sme si povedali, že si ich nebudeme všímať. Že prejdeme poza tú kravu, potom okolo horiaceho ohňa uprostred ulice a stratíme sa im v dave. Máme predsa svoje plány a oni v nich aspoň nateraz nehrajú žiadnu rolu… Lenže netrvalo dlho […]

Po dlhom lete sme pristáli v krajine, ktorú nejde len tak ľahko popísať. Prvé dva dni sme strávili v meste Delhi, no až nočnou cestou do Rishikeshu nám to pomaly dochádzalo. Všetko, čo tu zatiaľ zažívame, je ako film. Miesta, postavy a situácie, v ktorých sa ocitáme, akoby neboli naozaj. Akoby všetok ten zmätok a ulice preplnené ľuďmi stávali ráno spolu s nami […]

Keď sa ma pred štyrmi rokmi jedno dievča pýtalo na môj cestovateľský sen, povedal som India. Ona sa pousmiala a povedala to isté. „Tak tam pôjdeme spolu“ – zhodol som sa na tom s človekom, ktorého som videl pár minút. Dnes po štyroch rokoch nosí tá žena môj prsteň. A ja ju držím za ruku, rozhodnutý splniť si jeden zo svojich veľkých snov … […]

Mal som asi deväť, keď sa nás učiteľka v škole pýtala, čím chceme byť, až budeme veľkí. Z kruhu mojich kamarátov padali rôzne klasické povolania, no keď prišiel rad na mňa, chvíľu som sa zamyslel. V tom období totiž moja detská duša žila dva paralelné svety. Zatiaľ, čo som v tom prvom ako kapitán kozmickej lode dobíjal neprebádané kúty vesmíru, v tom […]

nocou letí mráz vkráda sa nám do izieb prišiel jeho čas x x x čas je zlatým dnom pre nás ktorí veríme lepším zajtrajškom x x x kto zráta tie dni ktoré sú tak vzdialené za závojom tmy x x x život ako čas čaká na svoj veľký deň ticho drieme v nás

ústami otvoríš bránu na ktorú predtým zaklopeš srdcom a vojdeš dnu akoby si tu bola doma poznáš všetko a všetkých naokolo a nikoho sa na nič nepýtaš lebo si tu už od nepamäti a zatiaľ čo sa mi ľudia dokážeme tomu čo sa nám deje ešte stále tak krásne čudovať Teba neprekvapí nič jednoducho preto že sa voláš láska …

spieval si krásne no náš čas už odišiel skôr než začal žiť x x x už len zopár dní nás delí od večnosti navždy stratení x x x zvedavosť je smäd lacný prelet vesmírom ktorý chceme hneď

Keď sa v slovenskej kultovej rozprávke Soľ nad zlato obráti kráľ Pravoslav s otázkou na svoju najmladšiu dcéru Marušku, tá iba smutne sklopí zrak a v miestnosti zrazu nastane ticho . . . To ticho však netrvá dlho. Pred ľudí totiž nečakane predstúpi neznámy princ a ten hovorí: „Neprichádzam s mečom ani so štítom, láska ma sem priviedla. Nesľubujem zlato ani […]

Mám rád leto. Pre jeho dlhé dni, vôňu lúky, teplú vodu v jazerách, či pre morské vlny, ktoré si vždy tak rád doprajem. Mám rád jeseň. Pre neskutočné množstvo nádherných farieb, ktorými vymaľuje naše okolie. Pre krásne počasie na horách. Pre ten zvuk šuštiaceho lístia pod nohami. Mám rád aj jar. Pre jej neopakovateľnú vôňu. Pre nádherné zobúdzanie sa […]

Dnes som v Poluse stretol Mikuláša. Aj keď ma takéto veci zvyknú skôr iritovať, tentokrát tomu bolo ináč. Zmocnilo sa ma totiž, niečo detské vo mne a toho rozprávkového muža som už z diaľky objal svojím úsmevom. On sa však aj naďalej díval smutne do zeme. Keď som podišiel bližšie zistil som kde je problém… Jedna z Mikulášových pých a […]