Dnes som stretol Mikuláša . . .
6. novembra 2015 23:02,
Prečítané 2 374x,
Erik Varchol,
o spoločenskom dianí
Dnes som v Poluse stretol Mikuláša. Aj keď ma takéto veci zvyknú skôr iritovať, tentokrát tomu bolo ináč. Zmocnilo sa ma totiž, niečo detské vo mne a toho rozprávkového muža som už z diaľky objal svojím úsmevom.
On sa však aj naďalej díval smutne do zeme. Keď som podišiel bližšie zistil som kde je problém… Jedna z Mikulášových pých a zároveň aj čosi čo ho definuje mala podobu vyfučaného balóna. A tak vždy mocne pôsobiaci a dobre živený „snežný muž“ pripomínal skôr červenajúceho sa Raťafáka Plachtu, ktorý tu bude musieť stáť ešte niekoľko týždňov . . .
Miki to však zvládne. Verím tomu. A aj napriek ľudskej chamtivosti tu presne o mesiac bude vo svojej plnej paráde a v našich srdciach opäť zvíťazí.
Kedy však v našich srdciach zvíťazime my a dorastieme na to, aby sme si mohli hovoriť, ľudia . . . ?
27.04.2025
Tiene našich dní ešte stále nesmelo veria na zázrak xxx Za oknami dážď a pred nami ďalší deň dnes sa neschováš xxx Spiace labute na kolíske jazera snívajú svoj sen
12.03.2025
Si ako lúka pokosenej trávy vôňa, ktorá ešte stále baví svet natiahnutý na špagáte dní ktorý sa každé ráno aj večer zobudí Si ako lúka pokosenej trávy a jej slová ktoré tak málo povedia sú zrazu ako ranná rosa trochu chladná no trocha studená keď po tej lúke pobehuješ bosá Si ako lúka pokosenej trávy no veriť [...]
19.02.2025
Každé ráno sa vyberáme do sveta, no často krát sa nám stáva, že sa necháme uniesť. Že vír každodennosti nás dokáže uväzniť v pracovnom či rodinnom stereotype a my tak zabúdame na svoje životy a sny. A pritom je to také jednoduché. Veď kľúč k tomu aký bude náš život máme každé ráno vo svojich rukách …
..tak Ti poviem, stačilo mi raz stretnúť... ...
Unikol mi zmysel poslednej vety ... ...
Celá debata | RSS tejto debaty