Ústa plné fráz ďalší zo zlých úmyslov len tak neskryjú xxx Naším detským snom čas dospelých nepraje zazvonil už zvon xxx Dieťa ulice do pamäti ukladá svoj budúci raj xxx Piesok na nohách leto, more a láska a piesok všade

Stojí smutná stará pani cesta je jej priúzka nik ju už viac nepohladí nik nešepne do uška Dnes sú na to iní machri už niet poštových holubov už niet takých starých búdok niet sa kam skryť pred búrkou A tak tejto starej pani venoval som veršov pár zato, že má na tú chvíľu zobrala späť do detstva

Vchádzame do zrkadiel vždy ráno a aj večer pred spaním hľadáme v nich odraz svojich túžob no často sme tak sklamaní Že v tých obrazoch už dávno nie sme iba my ale, že tam navždy spí zašlá sláva našich padlých nádejí

Noc je prístav pod hviezdami a sloboda úkryt pred svetom ktorý nás ma niečo naučiť Ukrytí za závesom svojich prianí sa v mori našich túžob neraz strácame ako slová v ovzduší Mraky nádejí na zostarnutých tvárach počítajú svoje cesty tam a späť a v nás ostáva už len náznak toho čo sa mohlo stať a čo nie

vôňa starých kníh láska skrytá vo veršoch balzam na duši xxx a už je to tu ďalšie ráno ospalé ďalší prázdny deň xxx zelená sa les lúka vonia nádejou zima je už preč xxx opäť je dnes sám za falošným závojom lacný sebaklam xxx pod oknami flám noc na plné obrátky ten mačací raj […]

nocou letí mráz vkráda sa nám do izieb prišiel jeho čas x x x čas je zlatým dnom pre nás ktorí veríme lepším zajtrajškom x x x kto zráta tie dni ktoré sú tak vzdialené za závojom tmy x x x život ako čas čaká na svoj veľký deň ticho drieme v nás

ústami otvoríš bránu na ktorú predtým zaklopeš srdcom a vojdeš dnu akoby si tu bola doma poznáš všetko a všetkých naokolo a nikoho sa na nič nepýtaš lebo si tu už od nepamäti a zatiaľ čo sa mi ľudia dokážeme tomu čo sa nám deje ešte stále tak krásne čudovať Teba neprekvapí nič jednoducho preto že sa voláš láska …

spieval si krásne no náš čas už odišiel skôr než začal žiť x x x už len zopár dní nás delí od večnosti navždy stratení x x x zvedavosť je smäd lacný prelet vesmírom ktorý chceme hneď

dva kornútky so zmrzlinou nás čakajú v rade Ty sa pustíš cestou inou a je po paráde z letných lúk tak razom mizne opäť niečo krásne zmrzlinár má v tom už jasno znovu píše básne . . .

. . . v prítmí toho čomu hovoríme láska ale nie preto žeby sme mali na viac ale preto že sa na nič viac už nezmôžeme . . .