ticho závidianemé slová oblakom ktoré nevidia x x x pochované snysú skúškou pre zbabelcovkto v nej obstojí ? x x x úsmev na tvári liek na všetky chorobydušu pohladí x x x tajomstvo je sen ukrytý za závesom tých pozemských hier x x x volám ku hviezdam s nádejou na zázrak a nie som tu sám x x x unavené dnizložia svoje príbehydo sŕdc […]

opíjam saveršami neznámych básnikov pod úpätím životaktorý na mňa ešte stále len čaká a zatiaľ čo jačakám tiež na neho beží popri mne čosičo ostatní nazývajú životom ako by toto všetko bolo len o vzťahu Teba a mňa . . .

v kútoch našich izieb spia zabudnuté sny majú podobu hrdzavých strúnveršovpre naše dávne lásky či gólov ktoré už nepadnú . . . Sú len dva spôsobyako prehrať svoj život no my si vždy vyberáme ten tretí . . .

už je toho dosť lúky blednú závisťoulen tak pre radosť x x x na konci bol sen neostať viac bez láskyani jeden deň x x x už sme dospelístratili sme detskú tvár a aj všetky sny

sme lacným výkladom pre dobu ktorá nás obrala o všetko ústa nám zalepilatým najhorším divadlom a esá ktoré na nás toľko vyťahuje už tiež dávno stratili svoju tvár a myhoci nie sme až tak slepí sa ešte stále dokážme tak úžasne tváriť že nič nevidíme . . . A to len preto aby sme vydržali až do konca a mohli potom […]

tak ako rytieri jej veličenstva ako hviezdy nočnej oblohy ktoré vždy zvíťazia ako to čomu sa hovorí láska . . .

bol iba stávkou na tratiktorá viedla do neznáma a tie bezcenné maličkosti od ktorých sme čakali tak veľa iba jeho komplicom dobre zabaleným do tých najkrajších slov Veriť v lásku na prvý pohľadsa vždy nevypláca jedinežeby sme mali v zálohe ešte jeden život . . .

Seržantovi Peprovi tečie do topánok zatiaľ čo John s Paulom na nás chystajú opäťjeden z tých nesmrteľných zásahovdo útrob ľudskej duše je leto „69“a strechy opálené víťazstvom nás vyháňajú do lepších životov vyzbrojený láskou a hudbouktorá ešte za niečo stála sme otvárali svoje srdcia dobektorú neskôr podvedieme […]

padá z nás to čo s nami nepohnelen tak naoko x x x ten najlepší svetje pred nami ako časje vždy rýchle preč x x x patríme sebeláske čo nás unieslasvojim dávnym snom x x x posledná šancaodkryť všetky tajomstvástojí pred nami x x x iba Ja a Tydáva nášmu životušancu prežiť sny […]

krajinou letí jasná správa už roky väznená v nás ľuďoch prehrať svoj život to sa občas stáva a ľudské víťazstvású ešte stále iba márna snaha človekaktorý sa topí vo svojich dlhoch . . .