vidím horiacu krásu v dave ktorý pripomína pohrebný sprievod a svetlo kdesi tam kde už dávno nemá byť nikto iný iba my z lúk je zrazu obrovské plátno a na ňom hviezdy rozosiate presne tak ako sme o tom kedysi dávno snívali … sme opäť o krok ďalej k niečomu čomu stále veríme No nie preto že sa to raz splní ale preto […]

hviezda na nebi bliká jasným signálom snom už neverí x x x myšlienka je dar slová jasným znamením človek padlý kráľ x x x portrét človeka zopár ťahov na plátno a už uteká x x x čas je nádejou život plný tajomstiev iba lacnou hrou

ťahá nás za nos s úsmevom na tvári a jasným cieľom x x x na dne svojich síl pod pokrývkou farebnou leto tíško spí x x x zobúdza nás sen slnko kreslí na líce krásny nový deň x x x vrátili sa späť vniesli nádej do duší a zrazu ich niet

budem tu s Tebou žmurkla na mňa stará pouličná lampa a ostala ticho stáť Ja som svoju zvedavosť predsa len obrátil trocha iným smerom a nenechal nič na náhodu . . . jeseň ma pomaly prikrýva svojou veľkou perinou a ja sa zahalený do jej farieb opäť pokúšam o nemožné náš čas totiž ešte neskončil . . . […]

Frida sa ráno postavila na zadné v ústach držala včerajší deň a v očiach jej žiarilo čosi čomu sa hovorí prosba o pomoc chcela byť ako oni no naveky ostala sama sebou . . .

nedeľa je deň keď nad ránom zaspáva so mno aj môj sen x x x už nás dostalipostavili na pranier a nechali tak x x x dnes ma budíš Tyhoc si strašne ďaleko plníš moje sny x x x úsmev zdobí tvár a za rohom tajné snydušu človeka x x x naháňame sa za lepšími životmi strácajúc ten svoj

odišla dávno a za sebou zanechala svet o ktorom sa nám už ani len nesníva bola vždy tam kde sa slová na viac už nezmohli tam kdesi v útrobách našich sŕdc kde ostane už naveky

Nalejme si čistého vína a ja si na to vaše veľké víťazstvo pripijem rumovými pralinkami budem presne taký akého ma mať nechcete Lebo to čo vás spája nás rozdeľuje čomu vy hovoríte sladký život mne berie aj poslednú nádej veriť v to že to tu nie je až tak zlé . . . Nalejme si čistého vína a ja ostanem pri tom svojom […]

vznášame sa nad priepasťou ktorej hovoríme život odhodlaní viacnež kedykoľvek predtým zmeniť na nás ľuďoch to čo sa už dávno jednoducho povedané nedá . . .

do ulíc nás ženie pondelňajšie ráno zvedavosť si s nami opäť potyká zatvárame očino nechceme spánok chceme veriť tomuže nás sa to netýka