Kamarátka do dažďa (o starej telefónnej búdke)
15. júla 2023 07:21,
Prečítané 1 250x,
Erik Varchol,
poézia
Stojí smutná stará pani
cesta je jej priúzka
nik ju už viac nepohladí
nik nešepne do uška
Dnes sú na to iní machri
už niet poštových holubov
už niet takých starých búdok
niet sa kam skryť pred búrkou
A tak tejto starej pani
venoval som veršov pár
zato, že má na tú chvíľu
zobrala späť do detstva
28.09.2026
Albert Einstein vraj kedysi povedal, že len dve veci na svete sú nekonečné. Vesmír a ľudská hlúposť. Len tým vesmírom si nie je taký istý. Už pomerne dlhú dobu mám o sebe mienku, že ma niečo len tak neprekvapí. Že ma udalosti posledných rokov už natoľko vycvičili, že som hranice možného aj nemožného posúval stále ďalej a ďalej, až som ich úplne [...]
21.09.2026
Keď sme sa na ostrove Cyprus chceli dostať do jeho najodľahlejších častí na severe, museli sme v národnom parku Karpaz prekonať jednu hranicu. A nie, nebola to tá, ktorá rozdeľuje ostrov na grécku a tureckú časť. Tá, ktorou sme chceli prejsť, sa nachádzala na útese, pod ktorým sa rozprestiera známa Golden Beach, a mala trocha nezvyčajných „colníkov“. Divoké, [...]
20.09.2026
Je len za rohom a predsa tak ďaleko neúprosný čas xxx Za vôňou leta utekáme stále viac späť do našich snov xxx Aj to bol život a dnes tu len sedíme a rátame dni xxx Hľadali sme nás na ostrove nádejí tam kde zastal čas
Celá debata | RSS tejto debaty