Kamarátka do dažďa (o starej telefónnej búdke)
15. júla 2023 07:21,
Prečítané 564x,
Erik Varchol,
poézia
Stojí smutná stará pani
cesta je jej priúzka
nik ju už viac nepohladí
nik nešepne do uška
Dnes sú na to iní machri
už niet poštových holubov
už niet takých starých búdok
niet sa kam skryť pred búrkou
A tak tejto starej pani
venoval som veršov pár
zato, že má na tú chvíľu
zobrala späť do detstva
16.07.2023
Ústa plné fráz ďalší zo zlých úmyslov len tak neskryjú xxx Naším detským snom čas dospelých nepraje zazvonil už zvon xxx Dieťa ulice do pamäti ukladá svoj budúci raj xxx Piesok na nohách leto, more a láska a piesok všade
09.07.2023
Vchádzame do zrkadiel vždy ráno a aj večer pred spaním hľadáme v nich odraz svojich túžob no často sme tak sklamaní Že v tých obrazoch už dávno nie sme iba my ale, že tam navždy spí zašlá sláva našich padlých nádejí
30.06.2023
Noc je prístav pod hviezdami a sloboda úkryt pred svetom ktorý nás ma niečo naučiť Ukrytí za závesom svojich prianí sa v mori našich túžob neraz strácame ako slová v ovzduší Mraky nádejí na zostarnutých tvárach počítajú svoje cesty tam a späť a v nás ostáva už len náznak toho čo sa mohlo stať a čo nie
Celá debata | RSS tejto debaty