Kamarátka do dažďa (o starej telefónnej búdke)
15. júla 2023 07:21,
Prečítané 853x,
Erik Varchol,
poézia
Stojí smutná stará pani
cesta je jej priúzka
nik ju už viac nepohladí
nik nešepne do uška
Dnes sú na to iní machri
už niet poštových holubov
už niet takých starých búdok
niet sa kam skryť pred búrkou
A tak tejto starej pani
venoval som veršov pár
zato, že má na tú chvíľu
zobrala späť do detstva
30.06.2024
Život pod vodou plný krásnej slobody vyrušila loď xxx Cukrová vata a zalepené ústa letná nálada xxx Tiene topoľov maľovali obrázky kým ich nezotli xxx Zobrala nás preč voda čo sa nezmestí do vlastnej kože
29.05.2024
Vôňa pokosenej trávy a na hladine rieky pár labutí, ktorým dávam mená Každá z nich sa ináč tvári A ja zrazu, vo vode po kolená objavujem ich svet plný skrytých tajomstiev Tak ako svoj život každý ďalší nový deň…
19.05.2024
Zastihol nás dážď sedeli sme na lúke skončil sa náš čas xxx Nové tajomstvá kroky našich životov ľahko prezradia xxx Bolo to krásne na hladinu jazera písali básne xxx Za závojom dní sme často aj pred sebou dobre ukrytý
Celá debata | RSS tejto debaty