erikvarchol

už je toho dosť lúky blednú závisťoulen tak pre radosť x x x na konci bol sen neostať viac bez láskyani jeden deň x x x už sme dospelístratili sme detskú tvár a aj všetky sny

sme lacným výkladom pre dobu ktorá nás obrala o všetko ústa nám zalepilatým najhorším divadlom a esá ktoré na nás toľko vyťahuje už tiež dávno stratili svoju tvár a myhoci nie sme až tak slepí sa ešte stále dokážme tak úžasne tváriť že nič nevidíme . . . A to len preto aby sme vydržali až do konca a mohli potom […]

André Maurois kedysi povedal, že „poézia je spevom myšlienky“. No nie každá duša ju dokáže zaregistrovať, vypočuť si ju a porozumieť jej. Aj preto sú milovníci či vyznávači poézie častokrát, jednoducho povedané, čudní. „Myslím, že píšem, lebo musím. Lebo mi to tak bolo dané. Nehľadám zmysel, iba prijímam. Všetky tie farby, čo mi ponúka […]

tak ako rytieri jej veličenstva ako hviezdy nočnej oblohy ktoré vždy zvíťazia ako to čomu sa hovorí láska . . .

Všetko malo vypuknúť začiatkom leta 2009. Päťdesiat koncertov v londýnskej O2 aréne je vypredaných za pár hodín a celý hudobný svet očakáva Jacksonov comeback. This is it má byť hudobná šou, akú svet popmusic ešte nezažil. No a čo je najsmutnejšie, už ani nikdy nezažije . . . Bežia posledné minúty dňa 25. júna a Michael Jackson si opäť raz […]

bol iba stávkou na tratiktorá viedla do neznáma a tie bezcenné maličkosti od ktorých sme čakali tak veľa iba jeho komplicom dobre zabaleným do tých najkrajších slov Veriť v lásku na prvý pohľadsa vždy nevypláca jedinežeby sme mali v zálohe ešte jeden život . . .

Je krátko po 20tej hodine a halou NTC sa začínajú ozývať prvé tóny nenapodobyteľného „stratocastera“. Keď sa k nemu pridá aj nespevavý spev hlavného protagonistu a v žiari reflektorov sa objaví dobré známa postava, všetko je už jasné … Na bratislavské hudobné pódium, sa po dlhých sedemnástich rokoch, opäť postavil Mark Knopfler. Tento […]

Seržantovi Peprovi tečie do topánok zatiaľ čo John s Paulom na nás chystajú opäťjeden z tých nesmrteľných zásahovdo útrob ľudskej duše je leto „69“a strechy opálené víťazstvom nás vyháňajú do lepších životov vyzbrojený láskou a hudbouktorá ešte za niečo stála sme otvárali svoje srdcia dobektorú neskôr podvedieme […]

padá z nás to čo s nami nepohnelen tak naoko x x x ten najlepší svetje pred nami ako časje vždy rýchle preč x x x patríme sebeláske čo nás unieslasvojim dávnym snom x x x posledná šancaodkryť všetky tajomstvástojí pred nami x x x iba Ja a Tydáva nášmu životušancu prežiť sny […]

krajinou letí jasná správa už roky väznená v nás ľuďoch prehrať svoj život to sa občas stáva a ľudské víťazstvású ešte stále iba márna snaha človekaktorý sa topí vo svojich dlhoch . . .