Na potápajúcej sa Žltej ponorke. . .

, Prečítané 2 384x, , poézia

 

 

Seržantovi Peprovi
tečie do topánok

 

zatiaľ
čo John s Paulom
na nás chystajú opäť
jeden z tých
nesmrteľných zásahov
do útrob
ľudskej duše

 

je leto „69“
a strechy opálené
víťazstvom
nás vyháňajú
do lepších životov

 

vyzbrojený láskou
a hudbou
ktorá ešte za niečo stála
sme otvárali
svoje srdcia dobe
ktorú
neskôr podvedieme
len preto
že sa na nič nehrá …

 

ale
taký je život

 

a človek si už od nepamäti
vyberá to
čo mu za to nestojí …

 

všetko je zrazu
tak nádherné škaredé
až tomu postupne
uveríme

 

všetci …

 

»
«
Ďalšie články od tohto blogera

O hraniciach

21.09.2026

Keď sme sa na ostrove Cyprus chceli dostať do jeho najodľahlejších častí na severe, museli sme v národnom parku Karpaz prekonať jednu hranicu. A nie, nebola to tá, ktorá rozdeľuje ostrov na grécku a tureckú časť. Tá, ktorou sme chceli prejsť, sa nachádzala na útese, pod ktorým sa rozprestiera známa Golden Beach, a mala trocha nezvyčajných „colníkov“. Divoké, [...]

Nedeľné haiku

20.09.2026

Je len za rohom a predsa tak ďaleko neúprosný čas xxx Za vôňou leta utekáme stále viac späť do našich snov xxx Aj to bol život a dnes tu len sedíme a rátame dni xxx Hľadali sme nás na ostrove nádejí tam kde zastal čas

No čo, ako, ako sa máš, dá sa?

14.09.2026

Keď som pred pár dňami vošiel do zubnej ambulancie, mladá pani zubárka ma okrem pozdravu privítala aj otázkou: „Ako sa máte?“ Keďže som typ človeka, ktorý neberie slová na ľahkú váhu, od človeka, s ktorým sa vidíme prvýkrát, ma to trochu zaskočilo. Aj preto som odpovedal takou všeobecnou, nič nehovoriacou pravdou: „Dobre.“ „Keď dobre, tak je dobre,“ [...]