Na potápajúcej sa Žltej ponorke. . .
23. júna 2013 10:17,
Prečítané 2 009x,
Erik Varchol,
poézia
Seržantovi Peprovi
tečie do topánok
zatiaľ
čo John s Paulom
na nás chystajú opäť
jeden z tých
nesmrteľných zásahov
do útrob
ľudskej duše
je leto „69“
a strechy opálené
víťazstvom
nás vyháňajú
do lepších životov
vyzbrojený láskou
a hudbou
ktorá ešte za niečo stála
sme otvárali
svoje srdcia dobe
ktorú
neskôr podvedieme
len preto
že sa na nič nehrá …
ale
taký je život
a človek si už od nepamäti
vyberá to
čo mu za to nestojí …
všetko je zrazu
tak nádherné škaredé
až tomu postupne
uveríme
všetci …
30.06.2024
Život pod vodou plný krásnej slobody vyrušila loď xxx Cukrová vata a zalepené ústa letná nálada xxx Tiene topoľov maľovali obrázky kým ich nezotli xxx Zobrala nás preč voda čo sa nezmestí do vlastnej kože
29.05.2024
Vôňa pokosenej trávy a na hladine rieky pár labutí, ktorým dávam mená Každá z nich sa ináč tvári A ja zrazu, vo vode po kolená objavujem ich svet plný skrytých tajomstiev Tak ako svoj život každý ďalší nový deň…
19.05.2024
Zastihol nás dážď sedeli sme na lúke skončil sa náš čas xxx Nové tajomstvá kroky našich životov ľahko prezradia xxx Bolo to krásne na hladinu jazera písali básne xxx Za závojom dní sme často aj pred sebou dobre ukrytý
:), prečo myslíš ? ... ...
Erik Varchol,toto už nie si ty ! ...
Celá debata | RSS tejto debaty