Na potápajúcej sa Žltej ponorke. . .
23. júna 2013 10:17,
Prečítané 1 991x,
Erik Varchol,
poézia
Seržantovi Peprovi
tečie do topánok
zatiaľ
čo John s Paulom
na nás chystajú opäť
jeden z tých
nesmrteľných zásahov
do útrob
ľudskej duše
je leto „69“
a strechy opálené
víťazstvom
nás vyháňajú
do lepších životov
vyzbrojený láskou
a hudbou
ktorá ešte za niečo stála
sme otvárali
svoje srdcia dobe
ktorú
neskôr podvedieme
len preto
že sa na nič nehrá …
ale
taký je život
a človek si už od nepamäti
vyberá to
čo mu za to nestojí …
všetko je zrazu
tak nádherné škaredé
až tomu postupne
uveríme
všetci …
22.04.2024
Dnes ráno som pri smetných košoch zbadal vianočný stromček. Lepšie povedané, jeho zvyšky. „Tieto Vianoce“ už zrejme posledný … No bol to taký zvláštny pohľad, keďže bol opretý o lipu, ktorá sa každým dňom chystá zakvitnúť, hneď oproti čerešni obsypanej stovkami malých zelených plodov. Zvykne sa hovorievať, bláznivý apríl. No a [...]
14.04.2024
Zabúdame žiť za dverami ďalších dní chceme sa len skryť xxx Vlna za vlnou na kolesách života hľadáme svoj raj xxx Posledné zbohom rúca všetky naše sny celý náš život
06.04.2024
Dnes sa vyberáme do sveta a zrazu máme v sebe taký ten zvláštny pocit. Pocit angažovanosti a toho, že je tu čas kedy máme tú moc, zmeniť tento svet. Mnohí s nás sa k tejto „oslave demokracie“ postavia s plnou vážnosťou a svoju občiansku „povinnosť“ berú ozaj vážne. Pekne sa oblečú, usmejú, s komisiou prehodia pár zdvorilostných fráz a pri [...]
:), prečo myslíš ? ... ...
Erik Varchol,toto už nie si ty ! ...
Celá debata | RSS tejto debaty