kto vyfúkne z rúk nas ľudí ten svet ktorý nás ráno budí a vedie nás do záhuby . . .

jar je za rohom a snehuliak na dvore horí úsmevom x x x napíšem Ti list bude ako rozprávka ktorá mala prísť x x x rúcali múrmi chceli zmeniť tento svet všetko zbytočne x x x mať niekoho rád neznamená všetko chcieť ale všetko dať

dnes je svetnakazený láskou zahalenýpod kyticou umelých kvetov ťahá všetky ženy za nos a nám ostatným spieva do uší tie najkrajšie piesne až sa tomu uzimený májnestačí čudovať Dnes je svet nakazený láskou zástupom splnených prianí na jeden večer či slovami na ktoré si už mnohí z nás len neradi spomenú […]

. . . a otrieskalaChrisovi tu gitaru o hlavu aby o nejuž viac nespieval Zmizla tak do životanás všetkých ako to dievča z piesne Ako to dievčaktorej smútok patrí mnohým tým ktorí nechali svoje dávne lásky samé uprostred sveta ktorý vtedy o ne vôbec nestál . . .