Dnes sa vyberáme do sveta, do sveta vadí/nevadí. ..

 

 

Dnes sa vyberáme do sveta a zrazu máme v sebe taký ten zvláštny pocit. Pocit angažovanosti a toho, že je tu čas kedy máme tú moc, zmeniť tento svet. Mnohí s nás sa k tejto „oslave demokracie“ postavia s plnou vážnosťou a svoju občiansku „povinnosť“ berú ozaj vážne.

Pekne sa oblečú, usmejú, s komisiou prehodia pár zdvorilostných fráz a pri vhadzovaní obálky do volebnej urny sa odfotia, ideálne s našou lepšou budúcnosťou, s deťmi… Mnohí z nás to potom na vlnách sociálnych sieti pošlú do celého sveta. Ako príslušníci jednej či druhej masy pozbierajú lajky či pochvalné komentáre o tom ako dobre urobili, lebo treba zastávať tie správne hodnoty.

Lenže to ako je to v skutočnosti s tými našimi hodnotami sa nedeje v priamom prenose pred zrakmi všetkých. Deje sa to v súkromí, za volebným paravánom, kde sme zrazu už „len“ so svojim svedomím. Tak ako väčšina volieb aj tieto nebudú o hodnotách ale o tom, ktoré zlo je menšie. Alebo sa mýlim? Ak áno, tak o aké hodnoty tu potom ide, keď si zrazu pred biblickými Nezabiješ či Nepokradneš nemáme problém zatvoriť oči?

Gándhí hovorieval, že ak chce človek zmeniť tento svet, musí začať od seba. No obávam sa toho, že tá dnešná voľba za lepšiu budúcnosť nás a našich detí nebude žiadnou pozitívnou zmenou, ktorá by nás ako ľudské bytosti posunula niekde ďalej…

 

Dnes sa vyberieme do sveta a svojou voľbou dáme do budúcnosti signál, že nám v skutočnosti o žiadne hodnoty a dobro vôbec nejde. Lebo keď sa nás naša budúcnosť, naše deti, ktoré si potrebujú vytvoriť nejaký ten svet hodnôt, budú pýtať čo je horšie či kradnúť alebo zabíjať, čo im odpovieme, čo nám vadí a čo nevadí…?

Ja sa tiež dnes vyberiem do sveta, tiež to bude svet hodnôt, ktoré vyznávam s ľuďmi ktorí sú mi najbližší… A keď sa ma raz deti budú pýtať, prečo ja nejdem voliť ako tí ostatní, tak im s čistým svedomím odpoviem, že si vybrať neviem. Pretože moje hodnoty sa s tými aké sú v ponuke, skrátka nezhodujú. Pretože klamať, kradnúť a zabíjať sa proste nepatrí…

 

 

Výpredaj

28.09.2026

Albert Einstein vraj kedysi povedal, že len dve veci na svete sú nekonečné. Vesmír a ľudská hlúposť. Len tým vesmírom si nie je taký istý. Už pomerne dlhú dobu mám o sebe mienku, že ma niečo len tak neprekvapí. Že ma udalosti posledných rokov už natoľko vycvičili, že som hranice možného aj nemožného posúval stále ďalej a ďalej, až som ich úplne [...]

O hraniciach

21.09.2026

Keď sme sa na ostrove Cyprus chceli dostať do jeho najodľahlejších častí na severe, museli sme v národnom parku Karpaz prekonať jednu hranicu. A nie, nebola to tá, ktorá rozdeľuje ostrov na grécku a tureckú časť. Tá, ktorou sme chceli prejsť, sa nachádzala na útese, pod ktorým sa rozprestiera známa Golden Beach, a mala trocha nezvyčajných „colníkov“. Divoké, [...]

Nedeľné haiku

20.09.2026

Je len za rohom a predsa tak ďaleko neúprosný čas xxx Za vôňou leta utekáme stále viac späť do našich snov xxx Aj to bol život a dnes tu len sedíme a rátame dni xxx Hľadali sme nás na ostrove nádejí tam kde zastal čas