erikvarchol

vznášame sa nad priepasťou ktorej hovoríme život odhodlaní viacnež kedykoľvek predtým zmeniť na nás ľuďoch to čo sa už dávno jednoducho povedané nedá . . .

do ulíc nás ženie pondelňajšie ráno zvedavosť si s nami opäť potyká zatvárame očino nechceme spánok chceme veriť tomuže nás sa to netýka

zobúdza ma sen sen o šťastnom živote ktorý prežijem x x x kvapka ku kvapkenesie správu o nás dvoch veď to poznáte x x x to čo chýba snom je len zopár nadšencov pre ktorých sú tu

Ťaháš ma za nohy z postele zatiaľ čo Jarek pod naším oknom šliape mačkám po hlavách Noc vydýchne svoj posledný verš a ráno nesie na svojom chrbte tú ľudskú hlúposť . . . ponáhľať sa preč zo sveta ktorý je tak kruto a bezvýznamne o nás . . .

ráno smiech a večer slza večný kolobeh a v tom kolobehu stojí opäť moje Ja vyzývané životom zase do boja . . .

ticho závidianemé slová oblakom ktoré nevidia x x x pochované snysú skúškou pre zbabelcovkto v nej obstojí ? x x x úsmev na tvári liek na všetky chorobydušu pohladí x x x tajomstvo je sen ukrytý za závesom tých pozemských hier x x x volám ku hviezdam s nádejou na zázrak a nie som tu sám x x x unavené dnizložia svoje príbehydo sŕdc […]

Keď pred pár rokmi priniesla Jana Kirschner na slovenskú hudobnú scénu album Krajina rovina, bol to z pozície skôr strednoprúdovej speváčky, predsa len trocha odvážnejší krok. No vyšlo to a samotné hudobné dielo zaznamenalo veľmi pozitívny ohlas nielen u kritikov, ale dokázalo ulahodiť aj prísnejšiemu uchu radového slovenského poslucháča. Zrejme […]

opíjam saveršami neznámych básnikov pod úpätím životaktorý na mňa ešte stále len čaká a zatiaľ čo jačakám tiež na neho beží popri mne čosičo ostatní nazývajú životom ako by toto všetko bolo len o vzťahu Teba a mňa . . .

Tvorba Simi Martausovej ma prvý krát zastihla začiatkom leta, v čase, keď jej pieseň Normálny život zarezonovala v jednom komerčnom rádiu. Mne si ju stačilo vypočuť iba pár krát, a hneď som sa pridal k tým, ktorých úprimná spoveď neznámej pesničkárky, ako sa hovorí, „chytila za srdce“. Z počiatku som bol v domnení, že pôjde […]

v kútoch našich izieb spia zabudnuté sny majú podobu hrdzavých strúnveršovpre naše dávne lásky či gólov ktoré už nepadnú . . . Sú len dva spôsobyako prehrať svoj život no my si vždy vyberáme ten tretí . . .