do ulíc nás ženie pondelňajšie ráno zvedavosť si s nami opäť potyká zatvárame očino nechceme spánok chceme veriť tomuže nás sa to netýka

zobúdza ma sen sen o šťastnom živote ktorý prežijem x x x kvapka ku kvapkenesie správu o nás dvoch veď to poznáte x x x to čo chýba snom je len zopár nadšencov pre ktorých sú tu

Ťaháš ma za nohy z postele zatiaľ čo Jarek pod naším oknom šliape mačkám po hlavách Noc vydýchne svoj posledný verš a ráno nesie na svojom chrbte tú ľudskú hlúposť . . . ponáhľať sa preč zo sveta ktorý je tak kruto a bezvýznamne o nás . . .

ráno smiech a večer slza večný kolobeh a v tom kolobehu stojí opäť moje Ja vyzývané životom zase do boja . . .

ticho závidianemé slová oblakom ktoré nevidia x x x pochované snysú skúškou pre zbabelcovkto v nej obstojí ? x x x úsmev na tvári liek na všetky chorobydušu pohladí x x x tajomstvo je sen ukrytý za závesom tých pozemských hier x x x volám ku hviezdam s nádejou na zázrak a nie som tu sám x x x unavené dnizložia svoje príbehydo sŕdc […]

opíjam saveršami neznámych básnikov pod úpätím životaktorý na mňa ešte stále len čaká a zatiaľ čo jačakám tiež na neho beží popri mne čosičo ostatní nazývajú životom ako by toto všetko bolo len o vzťahu Teba a mňa . . .

v kútoch našich izieb spia zabudnuté sny majú podobu hrdzavých strúnveršovpre naše dávne lásky či gólov ktoré už nepadnú . . . Sú len dva spôsobyako prehrať svoj život no my si vždy vyberáme ten tretí . . .

už je toho dosť lúky blednú závisťoulen tak pre radosť x x x na konci bol sen neostať viac bez láskyani jeden deň x x x už sme dospelístratili sme detskú tvár a aj všetky sny

sme lacným výkladom pre dobu ktorá nás obrala o všetko ústa nám zalepilatým najhorším divadlom a esá ktoré na nás toľko vyťahuje už tiež dávno stratili svoju tvár a myhoci nie sme až tak slepí sa ešte stále dokážme tak úžasne tváriť že nič nevidíme . . . A to len preto aby sme vydržali až do konca a mohli potom […]

tak ako rytieri jej veličenstva ako hviezdy nočnej oblohy ktoré vždy zvíťazia ako to čomu sa hovorí láska . . .