Si ako lúka pokosenej trávy vôňa, ktorá ešte stále baví svet natiahnutý na špagáte dní ktorý sa každé ráno aj večer zobudí Si ako lúka pokosenej trávy a jej slová ktoré tak málo povedia sú zrazu ako ranná rosa trochu chladná no trocha studená keď po tej lúke pobehuješ bosá Si ako lúka pokosenej trávy no veriť […]

Každé ráno sa vyberáme do sveta, no často krát sa nám stáva, že sa necháme uniesť. Že vír každodennosti nás dokáže uväzniť v pracovnom či rodinnom stereotype a my tak zabúdame na svoje životy a sny. A pritom je to také jednoduché. Veď kľúč k tomu aký bude náš život máme každé ráno vo svojich rukách …

Zauzlili sa v prúde posledných dni naše životy xxx Ostal si tu sám šeplo ráno zrkadlo smutným pohľadom xxx Posledný plameň kytica mŕtvych kvetov tiene na stenách xxx Strácame seba v zápasoch o život veľmi častý jav xxx Pozhasínané všetky naše príbehy sú už dávno preč

Sú tri hodiny ráno. Vonku mrzne a v našom skromnom kamennom príbytku môže byť tak pár stupňov nad nulou. Aj keď sme už obaja s Jožom nejakú tú chvíľu hore, z teplého úkrytu spacáka sa nám zatiaľ veľmi nechce. Ešte prejde minútka, potom druhá, no keď začínam mať pocit, že ten čas naberá na obrátkach, „ruším“ pravidlo našich dní a dnes pre zmenu […]

Keď sme si dnes podvečer uzimení sadali blízko piecky a vytiahli karty, čakali sme už len na jedno. Kedy sa objaví niekto, kto má oprávnenie „spustiť kúrenie“. Môj obľúbený horúci Ginger-lemon tea fungoval iba chvíľu, a tak som sa už nevedel dočkať, kedy niekto v tej piecke poriadne zakúri. Už som v to pomaly ani nedúfal, keď zrazu zazriem, ako sa niekto pri […]

Keď sa nám v rámci balenia na zajtrajší deň prišiel Peťo z vedľajšej izby „pochváliť „svojimi rukavicami, ktoré si nachystal na zajtrajší výstup, trocha som zneistel. Pri pohľade na ich červenú farbu sa mi totiž hneď vybavila tá legendárna fotografia Zoltána Demjána a Juzeka Psotku na vrchole Mont Everestu. Rukavice, ktoré má Zolo na tej fotografii, boli […]

Keď sa povie Nepál, prvé čo mi napadne, sú Himaláje. Obrovské hory hrdo týčiace sa nad krásnou krajinou ľudí, z pohľadu ktorých ide akési neopísateľné tajomno. K tomuto koloritu bezpochyby patria aj všadeprítomné pestrofarebné vlajočky a tibetské modlitebné mlynčeky. Veď čo by to boli za fotografie z Himalájí, kde by na vrcholkoch hôr, na mostoch či strechách […]

Hovorí sa, že ak človek skutočne niečo chce, tak sa celý vesmír spojí, aby to dosiahol. Sám seba považujem skôr za pragmatického človeka. Život, ktorý žijem a situácie, ktoré mi do cesty prináša, vyhodnocujem skôr rozumom, než aby som sa odpovedí na otázky dožadoval nejakej vyššej sily. Je však pravdou, že už viackrát v živote sa mi prihodili situácie, ktoré som […]

Keď som po prvýkrát vstúpil na visutý most v Nepále a urobil pár krokov, zmocnil sa ma akýsi zvláštny pocit. Pocit, že sa ten most začal predo mnou predvádzať. Už keď som sa k nemu blížil, mával na mňa tými farebnými vlajočkami, no a po prvých krokoch akoby mi otvoril svoje náručie. Najprv ma začal jemne pohojdávať, potom skúšal, koľko zvládnem, aby mi nakoniec […]

Aj keď je spojenie rocku so symfonickým orchestrom vo svete popmusic pomerne častým javom, ktorý si už neraz odskúšali aj tie najväčšie mená, v našich zemepisných šírkach je takýto počin skôr zriedkavosťou. Za zmienku však určite stojí veľmi vydarený projekt z pred viac ako dvadsiatich rokov s názvom Lucie v Opere, ktorý však posadil latku až príliš vysoko. […]