erikvarchol

     Tvorba Simi Martausovej ma prvý krát zastihla začiatkom leta, v čase, keď jej pieseň Normálny život zarezonovala v jednom komerčnom rádiu. Mne si ju stačilo vypočuť iba pár krát, a hneď som sa pridal k tým, ktorých úprimná spoveď neznámej pesničkárky, ako sa hovorí, „chytila za srdce“.

Z počiatku som bol v domnení, že pôjde len o ďalšieho interpreta, ktorý zažiari jednou či dvoma piesňami a potom potichúčky odíde kdesi do zabudnutia. No v tomto prípade tomu bolo ináč. O pár týždňov neskôr, tesne pred dverami letných prázdnin dáva totiž dovtedy neznáma Simona Martausová o sebe opäť vedieť. No teraz rovno tuctom nových skladieb, ktoré zastreší jednoduchý názov – Dobrý deň, to som ja…

Tublatanka, Robo Grigorov či Jana Kirschner sú interpretmi, bez ktorých si slovenskú popmusic vieme len ťažko predstaviť. No sú to tiež hudobníci, ktorých dosť zásadne spája jedno meno. Jožko Šebo. No a táto manažérska legenda si najnovšie zobrala pod svoje krídla neznáme skromné dievča s gitarou v ruke, Simonu Martausovú. Keď sa k tomu pridá ešte aj skutočnosť, že (až na jednu skladbu) výlučne piesne z dielne samotnej interpretky odejú do hudobných šiat mená ako Igor “Ajdži” Sabo (bicie), Pišta Lengyel (gitara, sólova gitara), Martin Gašpar (kontrabas, basa), Martin Zajko (gitary, mandolíny, ukulele) či hostia rovnakého kalibru – Juraj Bartoš (trúbka), Miško Šimko (akordeón) a Erich “Boboš” Procházka (ústna harmonika), je sa minimálne po tej hudobnej stránke na čo tešiť.

Aj keď album podobného razenia už pred pár rokmi vydala Jana Kirschner (Krajina, rovina), dielo jej mladšej kolegyne je predsa len trochu odlišné. Kým z piesni Jany Kirschner hovoria dlhoročné hudobné aj životné skúsenosti, Sima sa s tým skutočným životom akoby ešte len zoznamovala.

Album otvára rezká Že-na, kde nám inštrumentálne „vybláznenie sa“ spomínaných hudobníkov okrem iného naznačí aj to, v akom hudobnom duchu sa bude niesť celý album. Po veselom úvode nasleduje dvojica vážnejších skladieb, z ktorých zaujme predovšetkým autorkina osobná spoveď Normálny život, prostredníctvom ktorej možno nazrieť do duše samotnej speváčky.

Texty piesni a ich skôr akustické znenie za doprovodu nástrojov, ktoré nie sú v bežnej popmusic až tak časté, dávajú interpretke jasnú pečať folkovej speváčky. A tá tento svoj prejav, v ktorom je zdá sa doma, v ďalších piesňach len potvrdzuje. Album plynie veľmi príjemným a pokojným tempom, kde má poslucháč pri umnom striedaní sa jednotlivých piesní aj dostatok času na dôsledné zachytenie myšlienok. Čo však v prípade textovej tvorby Simi nie je vôbec zložité.

No hoci je autorkin poetický prejav ľahko čitateľný, vôbec nestráca na kvalite. Ba naopak. Pretože to neznáme dievča s gitarou v ruke siahlo z úprimnosti svojej duše po tom najlepšom spôsobe prejavu. A tým je to dobre známe – v jednoduchosti je sila. Práve táto dávna múdrosť je veľmi jednoduchým no trefným opisom speváčkynej tvorby. A piesne ako napr. Nezrelé jablká, Kam tento svet speje či Dobrý deň, to som ja túto skutočnosť iba potvrdzujú . . .

To, že sa na našej hudobnej scéne zjaví interpret s albumom, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani ostrieľaný matador, nie je až tak častým javom. Práve naopak. No a Sime Martausovej sa to podarilo. Aj keď svoju prvotinu vydala už pred pár rokmi ako víťazka súťaže Gospeltalent, až albumom Dobrý deň, to som ja si môže otvoriť dvere k širšiemu okruhu poslucháčov.

Úprimnosť a nevtieravý kultivovaný prejav. Správna dávka hudobného nadania. Či jednoducho povedané „dobrý text“, ktorý v slovenskej populárnej hudbe tak často chýba. To je pre začínajúceho interpreta, ktorým pesničkárka Sima je, veľmi slušná výbava. No a pre slovenskú popmusic dobrá správa. Dobrá správa o tom, že sa v jej stojatých vodách po dlhom čase objavuje niekto, kto určite stojí za povšimnutie…