erikvarchol

zdroj: internet

     Včera som si niekde prečítal, že dnes čaká našu krajinu veľká zmena. Teda lepšie povedané šanca na zmenu.  Priznám sa, zmeny zásadného charakteru nemám veľmi v obľube. No spomínaný článok ma po chvíli upokojil. Hovoril, že stačí byť pripravený. A v správnej chvíli, na správnom mieste zaujať ten správny postoj. Čosi mi na tom nesedelo, no povedal som si – budiš.

Aj keď je sobota, ráno som sa vybral do práce.  Moja cesta smerovala k autu. No už po pár krokoch pred domom som sa zastavil. Centrum nášho mesta totiž zvykne byť na voľné parkovacie miesta niekedy dosť skúpe a ja musím zaparkovať niekde inde. Táto zmena naruší môj zaužívaný systém natoľko, že ráno neraz blúdim ulicami ako Odyseus pri návrate na rodnú Itaku. Nakoniec som svoj cieľ našiel a s maličkou zmenou, s ktorou ma sobotné ráno privítalo, som sa dokázal popasovať. A čo vy ostatní? A „vaše“ veľké či malé zmeny? Ste k svojmu konaniu, ktoré ovplyvňuje aj váš život stále úprimní?

 Spomínaný článok bol samozrejme o prezidentských voľbách. Zmena je jedno zo slov, ktoré bolo v súvislosti s voľbou hlavy štátu počas posledných dvoch týždňov asi najviac skloňované. Je to tak trocha smiešny paradox. A to preto, že tú šancu na zmenu už v prvom kole odpísali práve tí, ktorí o nej hovoria najviac . . . Ale ako sa hovorí, nádej umiera posledná.

Aj teraz je tu šanca na zmenu. No v druhom kole naberá oveľa „radikálnejšiu“ formu. Teraz nám už neostáva nič iné, „iba“ hlasno a rázne povedať  – Dosť! Vyberať si totiž medzi až príliš dobre známym konzervatívnym pseudoľavičiarom mečiarovského typu a veľkou neznámou  v podobe ideologického guľáša okoreneného projektom strán typu ANO a SaS nie je žiadna voľba, ale nedostatok možností …

Hovorí sa, že múdry človek sa učí na chybách druhých a hlúpy na svojich. Čo však s tými, ktorí sa nedokážu poučiť vôbec ?

Ja som sa rozhodol. Budem k sebe opäť úprimný a s čistým svedomím si splním svoju občiansku povinnosť  tak, že z dvoch možnosti volím tú tretiu. Pretože zmena ako nositeľ čohosi nového nemôže vzísť z typu takýchto kandidátov. A tento postoj  je aspoň takým druhom signálu, ktorý hovorí jasnou rečou . . .  Možno sa tento postoj javí ako útek, alibizmus či nezáujem, no opak je pravdou. Lebo zúčastniť sa voľby 2. kola s tým, že dobrý výsledok prinesie zmenu, je rovnaká naivná utópia ako myslieť si, že demokracia je vláda ľudu . . .