Založ si blog

radostná správa o konci sveta

V úvode filmu Nejasná sprava o konci sveta zavíta do osady cirkus… Do osady, ktorú pred desiatimi rokmi „zrovnala so zemou“ svorka vlkov. Zdá sa, že tunajším obyvateľom konečne svitne na lepšie časy… No ako je nám z deja Jakubiskovho filmu známe, opak sa stáva pravdou.

Spočiatku vyzerajúca jasná správa sa rýchlo mení na prekliatie väčšie, než je príroda, na prekliatie, ktoré je už po stáročia dobré ukryté v hĺbke samotného človeka. Samek (jedna z hlavných postáv) po návrate z cesty okolo sveta prichádza na to, že Zem už dávno nie je tým, čím bývala, že má ostré hrany a jasných správ, tých už tiež dávno niet…

A čo to má spoločné s nami?

My tu dvadsať rokov potom, ako jeden zverský režim predal štafetový kolík ešte horšiemu, stojíme na prahu roku 2012, roku, ktorý sa pasuje do pozície toho, ktorý dá nášmu domovu posledné zbohom …

 

Ľudstvo už od nepamäti fascinuje to, čo si samo nevie vysvetliť. A to, na čo svojim rozumom v dejinách ľudstva postupne prichádza, ho čím ďalej tým viac uisťuje v tvrdení, že nie je to on, kto vládne prírode.

Kopernik nám „zbúral“ teóriu o tom, že sa celý vesmír toči okolo nás, Darwin to, že sme nadradený druh. A keď k tomu pridáme Freuda a jeho teóriu o tom, že naše slová a činy nie sú len výsledkom našej vedomej vôle, stojí moderný človek vo svete sám a dezorientovaný viac než ľadové medvede v Shanghajskej zoo. Potom sa sám sebou vnesený do takejto situácie nestačí čudovať tomu, čo sa okolo neho deje…

 

O „konci sveta“, ktorý má nastať práve v tomto roku, sa začalo vážnejšie hovoriť hlavne v posledných mesiacoch. Presvedčivé dôkazy počnúc mystickým Mayským kalendárom až po „vedecky“ neodvratné tvrdenia o prepólovaní Zeme, nás neodvratne vedú do nejasného obdobia viacerých scenárov. No ako je to v našej „žuvačkovej“ kultúre zvykom, nič príliš dlho nevydrží. A tak sa scenár o teatrálnom vystúpení bohov, ktorí si po tých vyvolených prídu v pompéznom závere, aby ich potom kraľujúc alegorickým vozom odniesli do večných lovíšť, tiež dlho neohrial. Človek sa zľakol svojho konca, a tak bolo treba rýchlo vymyslieť nejaký iný.

Hovorí sa, že koniec možno tiež chápať aj ako začiatok čohosi nového. Zmena ľudskej paradigmy je na dosah a je len na nás samotných, ako sa k tejto asi najväčšej výzve, aká tu kedy bola, postavíme. Čaká nás ale neľahká úloha. Moderný kapitalizmus premenil človeka na súčiastku, ktorá je súčasťou stroja poháňajúceho nenormálnu spoločenskú mašinériu v ústrety čohosi, čo je ľudskej podstate úplne cudzie. Človek a jeho osobnosť už dávno klesli na dno Kierkegaardovho estetického štádia. V okolitom svete tak hľadí iba na svoje možnosti, na to, ako sa predať a na to, ako čo najlepšie obstáť na trhu, ktorý niekde v zákulisí riadi dávno odseknutá ruka pana Smitha …  Autodeštrukcia kapitalizmu je skutočnosť známa už od 19. storočia, a to, že si pri svojom konci, ktorý nám klope na dvere zoberie na svoju palubu celé ľudstvo, nie je tiež nejaká neznáma vec.

To, ako si poradiť s koncom sveta nám už veľakrát predviedli scenáristi amerických katastrofických filmov. No takmer vždy to bol boj človeka s prírodou, a na to, ako premôcť ľudskú márnivosť sa nejako „pozabudlo“… No čuduj sa svete, aj v takom odpadkovom koši, aký dokáže hollywoodska produkcia ešte stále napĺňať, sa z času na čas nájde aj niečo, čo stojí za zmienku.

. . . , keď v jednej zo záverečných scén Piateho Elementu prosí Bruce Willis Millu Jovovich, aby zachránila túto planétu, mu položí otázku  („Aký má zmysel zachraňovať život, keď vidím, ako ho ničíte?“), na ktorú existuje iba jedna odpoveď. Nie je to však nič nové, nič čoby ľudstvo už stáročia nepoznalo. Veď už zabudnutý antický mysliteľ Empedokles hovoril o tom, že predovšetkým láska je tá, ktorá udržuje tento svet pohromade…

 

Z nového roka uplynul čosi vyše týždňa a zdá sa, že všetko je po starom. Európa sa topí v bahne špinavých peňazí, arabská jar trvá už vyše roka a americký kovboji vystopovali ďalšie „nálezisko“ ropy tentokrát v Iráne . . .

V našom lokálnom prostredí dojedáme posledné vianočné koláče, v kultúrnom stánku ovešanom kulisami už stihla absolvovať jedno z prvých divadelných predstavení naša „vrchnosť“ a potom, čo po skončení výpredajov povyskakujú zo škatúľ do regálov veľkonočné zajace, zabudne sa aj na Gorilu . . .

No to, na čo by sme zabudnúť nemali je nepremrhať šancu, ktorá pred nami stojí. Postarajme sa teda o znovuzrodenie toho, čo tu západná civilizácia na čele s kresťanstvom zničila a pozrime sa na „koniec sveta“ ako na šancu byť lepší . . . .

Indický cestopis (časť 17. ) – Vtipné postrehy . . .

22.02.2017

Himaláje sú ako Tatry, len trochu iné. Rastú tu listnaté stromy vo výške 2600 m.n.m. Aj v zime. Kosodrevinu tu nemajú. Len v Indii môžete vidieť zasnežený mandarinkový strom. Aj citrónovník. Nemajú tu komíny. Ani kúrenie. Zohrievame sa pri ohni. Sme začmudení. Indovia sú veľmi milí, ale aj odrbávači. Ešte sme nestretli zachmúreného [...]

Indický cestopis (časť 16. ) – Allepey, Varkala , Kovalam . . .

19.02.2017

Mali sme svoju zátoku a maják nad ňou. Mali sme svoje obľúbené miesto „pri krabovi“, aj cestičku, ktorá k nemu viedla. Mali sme aj svoju obľúbenú reštauráciu s pôsobivým ruským názvom Volga … Mali sme more plné vĺn s modrou oblohou nad nami. Na konci našich potuliek Indiou sme mali sedem dní plážovania, horúceho slnka a aj priateľov. Bol to skvelý záver. [...]

Indický cestopis (časť 15. ) – Munnar

17.02.2017

Aj keď nás Kerala privítala prístavným mestom Kochin či vodopádmi Athirappilly my sme svoje kotvy vyhodili predsa len niekde inde. Na pár dní nás totiž prichýlilo srdce keralských hôr obkolesené nádhernou prírodou s rozprávkovými čajovými plantážami v mestečku Munnar. Náš prvý deň v štáte Kerale bol zážitkami doslova nabitý. V jeden deň sme totiž [...]

329584144 864076384875946 6361829030630482625 n

Ľadová kryha z kamióna zranila 12-ročného chlapca, poranila mu tvár

06.02.2023 17:40

Vodiči sú pred jazdou povinní odstrániť z vozidla a z nákladu kusy ľadu a snehu, ktoré by sa počas jazdy mohli uvoľniť.

pellegrini a kollar

Pellegrini s Kollárom ovládli politické diskusie. Fico zostal na chvoste

06.02.2023 17:20

Prezidentka Čaputová hosťovala takmer v každej zo sledovaných relácií jedenkrát.

Epsom College

Riaditeľku elitnej britskej školy našli mŕtvu spolu s jej manželom a dcérou

06.02.2023 17:10

Telá 45-ročnej Emmy Pattisonovej, 30-ročného manžela George a ich sedemročnej dcéry boli objavené v nedeľu ráno v škole.

SR Malá Fatra vrch Čipčie počasie teplé turizmus ZAX

Najmenej mrazivých dní za 60 rokov. Január bol jeden z najextrémnejších v histórii

06.02.2023 15:36, aktualizované: 16:21

Priemerná teplota dosiahla na košickom letisku najvyššie hodnoty za posledných 102 rokov.

Erik Varchol

o spoločenskom dianí a živote okolo nás . . .

Štatistiky blogu

Počet článkov: 91
Celková čítanosť: 243096x
Priemerná čítanosť článkov: 2671x

Autor blogu

Kategórie