Na potápajúcej sa Žltej ponorke. . .
23. júna 2013 10:17,
Prečítané 2 060x,
Erik Varchol,
poézia
Seržantovi Peprovi
tečie do topánok
zatiaľ
čo John s Paulom
na nás chystajú opäť
jeden z tých
nesmrteľných zásahov
do útrob
ľudskej duše
je leto „69“
a strechy opálené
víťazstvom
nás vyháňajú
do lepších životov
vyzbrojený láskou
a hudbou
ktorá ešte za niečo stála
sme otvárali
svoje srdcia dobe
ktorú
neskôr podvedieme
len preto
že sa na nič nehrá …
ale
taký je život
a človek si už od nepamäti
vyberá to
čo mu za to nestojí …
všetko je zrazu
tak nádherné škaredé
až tomu postupne
uveríme
všetci …
30.09.2024
Aj keď je spojenie rocku so symfonickým orchestrom vo svete popmusic pomerne častým javom, ktorý si už neraz odskúšali aj tie najväčšie mená, v našich zemepisných šírkach je takýto počin skôr zriedkavosťou. Za zmienku však určite stojí veľmi vydarený projekt z pred viac ako dvadsiatich rokov s názvom Lucie v Opere, ktorý však posadil latku až príliš vysoko. [...]
02.08.2024
Staviame hrady Obrovské hrady z piesku a kameňov Obrovské brány bez zábran Tí najmenší sa zrazu stávajú veľkými a veľkí objavujú to dieťa v nás Aj kdesi tam v útrobách jeden dávnej sopky spoznávame o čom je skutočný život
30.06.2024
Život pod vodou plný krásnej slobody vyrušila loď xxx Cukrová vata a zalepené ústa letná nálada xxx Tiene topoľov maľovali obrázky kým ich nezotli xxx Zobrala nás preč voda čo sa nezmestí do vlastnej kože
:), prečo myslíš ? ... ...
Erik Varchol,toto už nie si ty ! ...
Celá debata | RSS tejto debaty