erikvarchol

zdroj: youtube

Keď na nás Saul Hudson alias Slash vybalí v skladbe November Rain to nezabudnuteľné gitarové sólo, nejeden z nás sa na chvíľu pozastaví.

Pred očami sa nám totiž naskytne obraz gitaristu, ktorý s vetrom vo vlasoch bude svoj detský sen žiť už asi naveky . . .

Tento kapelník dnes už legendárnych Guns n Roses  je ako synonymum splnených prianí. Ako človek, ktorý sa raz a navždy usadil v spoločnosti tých, ktorí svoj veľký boj dokázali dotiahnuť do víťazného konca.

A čo vy? Vy a vaše sny. Dokázali ste sa cez nástrahy života preniesť a poraziť ich alebo ste iba jedni s tých, ktorí boj so sebou samým ako sa hovorí – „zavesili na klinec“? To, čo sa nám ľuďom zdá zo začiatku ako samozrejmá a jasná záležitosť, je neskôr možná iba v snoch . . . A prečo je tomu tak? Odpoveď je veľmi jednoduchá a každý z nás si na ňu odpovedá celkom sám spôsobom svojej vlastnej  existencie. Na ceste dobou, ktorá tvrdí, že nám dokáže splniť čokoľvek, nás sprevádzajú všakovaké „návody“ na to, ako byť šťastný či recepty na plnenie snov, a to dokonca šité na mieru. Aj keď forma je veľakrát rozdielna, podstata samotného problému je už od nepamäti tá istá . . .

„Poznaj samého seba“ hovorí  nápis na priečelí Apolónovho chrámu v starovekých Delfách. No a tieto slová, ako počiatok ľudskej múdrosti, stoja bok po boku človeka, ktorý ich už stáročia ignoruje, opovrhuje nimi, či  miestami sa ich aj bojí. A pritom je to tak jednoduché. Človek namiesto toho, aby sa zameral na „boj“ s jedným so svojich najväčších nepriateľov – ľudskou márnivosťou, je dennodenne zavalený pseudozápasmi za životy druhých. Tých, ktorých sa rúhanie nad vlastným životom nie je o nič menšie, než to naše.

A tak plynie deň za dňom a človek kráča životom s požičaným úsmevom . . .  Náš obraz sa však v skutočnosti podobá obrazu hlavného hrdinu z videoklipu Streets Of Philadelphia, kde Bruce Springsteen kráča ulicami mesta čakajúc na záchranu, tak ako v útrobách našich duší čakáme na záchranu aj my…

„Ideály nepotrebujú len krídla, ale aj miesto odkiaľ by mohli vzlietnuť“ povedal kedysi dávno autor románu Starec a more. Románu, ktorého jednou z hlavných myšlienok je stále prítomná možnosť človeka zvíťaziť nad sebou samým . . .

„Ale už je čas, aby sme šli, ja na smrť, vy do života. Kto z nás ide v ústrety lepšiemu, to vie iba Boh.“

Toto boli jedny z posledných slov filozofa Sokrata tesne pred popravou. Bol totiž potrestaný za to, že sa nebál pozrieť pravde do očí a o svoje zážitky sa potom podeliť s aténskym ľudom.

Väčšina z nás  sa však na „smrť“ odsúdi celkom sama. A to aj bez toho, aby sa o život čoby len pokúsila . . .