Nebo plné hviezd má v sebe čosi magické. Tie malé svetielkujúce bodky, ktoré sú tak ďaleko, že si to ani nevieme predstaviť, dokážu nadchnúť asi každého. Obraciame sa k nim, keď si niečo želáme, keď sme šťastní a aj keď nás niečo trápi. Pri pohľade na ne si kladieme otázky o živote a smrti a vedia nám na tvárach vyčariť úsmev, aj keď nám nie je príliš najlepšie. Sú tajomné, krásne a čarovné a sú tu vždy pre nás, tak ako ten najlepší priateľ, a to stále, aj keď ich nevidíme.
My sme ich ale videli hneď niekoľko krát a dokonca v tej najväčšej paráde…
Prvá noc v Namche Bazaar bola pre mňa zároveň prvou, kedy som musel vytiahnuť spacák. Nachádzame sa vo výške okolo 3440 m.n.m. a hoci je cez deň príjemne teplo, noci sú už podstatne chladnejšie. Čo ich však zdobí, je nebo plné hviezd. Oblohu, ktorá sa len tak nevidí ešte na treku zažijeme viackrát, ale darmo, prvý dojem možno urobiť len raz a v tomto si u nás ináč chladná nepálska noc poriadne šplhla.
Dnes sa nám bude zaspávať s dobrým pocitom s úsmevmi na tvárach a s pohľadom, ktorý bude v sebe niesť zážitky posledných dní.
Nasledujúci deň mal mať prívlastok oddychový, zrejme aj preto sme sa už ráno vybrali k neďalekému múzeu a na malú prechádzku mestom, aby náš guide Babu mohol čím skôr oddychovať…
Namche Bazaar má takú, trocha nezvyčajnú polohu. Rozprestiera sa na okolitých kopcoch, ktoré vytvárajú polkruh, a tak celé mestečko pôsobí ako akýsi amfiteáter. Toto rozmiestnenie vám zaručí to, že či chcete alebo nechcete, stále narazíte na schody, no a keďže naša partia smerovala k Sagarmatha National Park Museum, ktorý sa nachádzal hore za mestom bolo nám jasné, čo nás čaká.
O to viac nás prekvapilo, keď sme po malej ochutnávke informácii zamierili na neďalekú lúku. Odtiaľ boli totiž nádherné výhľady na celé údolie pred nami, a teda miesta, kam sme mali namierené.
Na pozadí sa hrdo týčili naši neodmysliteľní spoločníci. Zuzanina ikonická Ama Dablam 6812m.n.m. a z tohto pohľadu nerozlučná trojica, štvrtá najvyššia hora sveta Lhotse 8516 m.n.m., Mount Everest 8848,86 m.n.m a rozľahlá Nuptse 7861 m.n.m.
Počasie bolo na jednotku, úsmevy na jednotku s hviezdičkou, a tak sa nám veru odtiaľto vôbec nechcelo odísť. Svet sa akoby na chvíľku zastavil, vietor utíchol, „vôňa“ tunajších dedín zmizla v povetrí, a tak tu na chvíľku mohol každý z nás nájsť kúsok času byť sám so sebou…
Tento deň v Namche bol naozaj oddychový. Po príjemnom dopoludní sme sa potom rozpŕchli každý po svojom. Nechali sa uniesť uličkami, ohúriť obchodíkmi, doplniť nejaké tie zásoby na cestu ďalej, aby sme nakoniec pred večerou skončili v jednej z miestnych Bakery. Vždy fajnový koláčik, masala čaj, či horúca čokoláda v príjemnom prostredí bola tá správna kombinácia toho, aby sa nám odtiaľ nechcelo odísť.
A kam by sme šli? Keď náš hotelík s pôsobivým názvom Comfort In bol komfortný len vo svojom názve … Keď uzimení večer sedíme pri piecke, ktorá už dávno vyhasla a službukonajúci prehlási, že už viac nepriloží, že na dnes už stačilo. Zatiaľ nám to ešte až tak veľmi neprekáža, ešte je to len prvý taký chladnejší deň a vieme, že zajtra nás čaká skutočný komfort v podobe hotela Everest View.
Hotel Everest View leží vo výške 3880 m.n.m., čím je najvyššie položeným hotelom na svete.
Bol vystavaný Japoncami v šesťdesiatych rokoch a oficiálne otvorený v roku 1971.
Hotel má len dvanásť izieb, no je situovaný tak, aby bol z nich nádherný výhľad do údolia, na konci ktorého sa týčia tie najväčšie himalájske skvosty ako Everest, Nuptse či Ama Dablam. Tie výhľady sú nie len z izieb, ale aj z reštaurácie, hotelovej lobby či terasy. Izby sú na miestne pomery naozaj luxusné. Veľké a priestranné s preskleným výstupom na obrovskú terasu. Nechýba kúpeľňa s vaňou a teplou vodou, kúrenie či dokonca vyhrievaná posteľ.
Z Namche Bazaar je to do hotela cca 2-3 hodinky. Hotel nie je od mesta príliš ďaleko, no treba na pomerne krátkom úseku prekonať takmer niekoľko sto výškových metrov, čo so stúpajúcou nadmorskou výškou ide stále ťažšie a ťažšie. Vyrážame hneď po raňajkách v čase takom akurát, aby sme stihli ešte aj návštevu neďalekej dedinky Khumjung.
Po predobednom ubytovaní sa v hoteli zložení si veci a vynadívaní sa na to, kde sme sa to ocitli, berieme do ruksakov pár najdôležitejších vecí a poberieme sa dolu cez rododendronový lesík smerom k spomínanej dedinke. Po ceste stretávame voľne pasúcich sa jakov, ktorí nám spolu s okolitými horami dotvárajú tie nádherné obrazy, ktoré sme doteraz poznali len z fotografii či dokumentov o tomto kraji.
Po výdatnom obede v sympatickej a pokojnej dedinke ešte nakukneme no miestneho budhistického kláštora, prejdeme sa pomerne upravenými uličkami a poberáme sa smerom hore do našich vyhriatych izieb hotela Everest.
Počas cesty k nemu opäť narazíme na niekoľko jakov, ktoré nám teraz krásne pózujú, a tak si náš fotograf Jožo prišiel na svoje …
Ešte pár krokov, ešte minieme rododendronový lesík, ešte posledné schody a sme na izbe.
Vytúžená horúca sprcha a vyhrievaná posteľ spôsobili to, že sa nám na tú fajnovú večeru ani nechcelo, aj keď bola na miestne pomery ozaj luxusná.
Keď sme si mysleli, že to naj z celého dňa už máme za sebou, a že tá večera, a ten čas strávený pri klavírnom krídle v hotelovej lobby bude tou peknou bodkou za dnešným dňom, vošli sme do izieb, z izieb na terasu a neprestali sme híkať.
Človek dokáže ozajstné divy, no veľakrát prídu momenty, kedy sa musí zastaviť a skloniť hlavu. Skloniť sa nad tým všetkým, čo ho presahuje a uznať, že na toto jednoducho nemá…
V ten večer, tam na tej terase jedného hotela, stála pätica mladých ľudí, ľudí ktorých pohľady a srdcia v tej chvíli smerovali rovnakým smerom.
Smerom tam hore ku hviezdam …



Možno by mal autor doplniť ,kde sa vlastne... ...
Celá debata | RSS tejto debaty