erikvarchol

Dnes ráno som pri smetných košoch zbadal vianočný stromček. Lepšie povedané, jeho zvyšky. „Tieto Vianoce“ už zrejme posledný …

No bol to taký zvláštny pohľad, keďže bol opretý o lipu, ktorá sa každým dňom chystá zakvitnúť, hneď oproti čerešni obsypanej stovkami malých zelených plodov. Zvykne sa hovorievať, bláznivý apríl. No a tento blázni na všetky strany, až do posledných dní a to nie len v počasí.

Vždy som si myslel, že ak sa vyhlási nejaká verejná zbierka, že je to pre dobrú vec. Že to má v konečnom dôsledku pomôcť tomu/tým, kto si už s nepríjemnou životnou situáciou sám pomôcť nedokáže. No na tú verejnú zbierku, ktorá posledné dni u nás tak rezonuje mi to akosi nesedí…

Zvláštna iniciatíva ľudí, ktorým zrejme tie aprílové vrtochy prenikli až do hláv.

Som len zvedavý či sa o chvíľu objaví aj nejaká tá zbierka pre Palestínu, keďže Izrael tam bol schopný za pár týždňov zabiť viac civilistov, než zomrelo na Ukrajine za dva roky. Alebo si to nebudeme všímať? Lebo ako sa viackrát vyjadril jeden kandidát – Izrael je náš spojenec.

Bláznivý apríl sa pomaly končí a už o pár dní sa ma zásadne otepliť. Slnečné lúče nás zoberú do náručia a spolu vykročíme k letu, na ktoré sa mnohí z nás tak tešia. Ešte keby tak to slnko dokázalo rozohrať aj srdcia niektorých ľudí a vniesť im do mysli viac svetla, svet by bol hneď o niečo lepší.

Obávam sa však toho, že až takú moc nemá, a tak to dobre čo v nás ľuďoch je budeme musieť vyniesť zo svojho vnútra, na svetlo sveta, len a len my ľudia…