Dážď sa váľa po zemi
a veterné mlyny melú tak
akoby to mal byť ich posledný deň
„Ozdobila si môj život“
spieva Kenny Rogers
v jednej zo svojich nesmrteľných piesni o láske
no láska uväznená v kočíkoch
na promenádach
toho čomu hovoríme život
je zrazu
o niečom úplne inom
Utopená vo vôni rannej kávy
sa každý deň stretáva so svojim tieňom
a je tak nesvoja
ako vtáky
ktoré práve odlietajú na juh
za lepším životom
V dlaniach nám tak ostávajú
už len spomienky
Spomienky chytené do pavučiny všedných dní
ktoré čakajú už len na to
kto z nás ich vyslobodí
Čakajú presne tak
ako ten vták z Prevertovej básne
ktorý nakoniec
predsa len zaspieva
A potom
Potom to bude náš spoločný deň
tak ako kedysi …
pekné.:) ...
Celá debata | RSS tejto debaty