Kamarátka do dažďa (o starej telefónnej búdke)
15. júla 2023 07:21,
Prečítané 1 123x,
Erik Varchol,
poézia
Stojí smutná stará pani
cesta je jej priúzka
nik ju už viac nepohladí
nik nešepne do uška
Dnes sú na to iní machri
už niet poštových holubov
už niet takých starých búdok
niet sa kam skryť pred búrkou
A tak tejto starej pani
venoval som veršov pár
zato, že má na tú chvíľu
zobrala späť do detstva
18.01.2026
Už zas lietajú tie holubice mieru tmavšie ako noc xxx Hľadáme ostrov miesto kde nás nenájdu iba ty a ja xxx Za oknami dážď Ústa plné nemých slov naplnený čas
09.01.2026
Duch Vianoc sa ešte stále motá ulicami nášho mesta No keď už zhasnú všetky svetlá a v nás aj sila ešte chvíľu zostať Poberieme sa ďalej do ďalších dní A na dne skrinky znovu objavíme nádej Na to ako opäť nebyť zlý
19.12.2025
Každá cesta má svoj začiatok aj koniec. Má úseky, ktoré sú ľahké a aj tie ťažšie, ktoré nás vedia potrápiť. Odmenou za ne vie byť potom okrem dobrého pocitu aj akýsi druh poznania, poznania seba samého … Som typ turistu, ktorý má rád skôr prechody než výstupy na štíty, aj keď rozumiem tomu, že štíty, alebo miesta na ich vrchole vedia byť bezpochyby [...]
Celá debata | RSS tejto debaty