Kamarátka do dažďa (o starej telefónnej búdke)
15. júla 2023 07:21,
Prečítané 970x,
Erik Varchol,
poézia
Stojí smutná stará pani
cesta je jej priúzka
nik ju už viac nepohladí
nik nešepne do uška
Dnes sú na to iní machri
už niet poštových holubov
už niet takých starých búdok
niet sa kam skryť pred búrkou
A tak tejto starej pani
venoval som veršov pár
zato, že má na tú chvíľu
zobrala späť do detstva
12.03.2025
Si ako lúka pokosenej trávy vôňa, ktorá ešte stále baví svet natiahnutý na špagáte dní ktorý sa každé ráno aj večer zobudí Si ako lúka pokosenej trávy a jej slová ktoré tak málo povedia sú zrazu ako ranná rosa trochu chladná no trocha studená keď po tej lúke pobehuješ bosá Si ako lúka pokosenej trávy no veriť [...]
19.02.2025
Každé ráno sa vyberáme do sveta, no často krát sa nám stáva, že sa necháme uniesť. Že vír každodennosti nás dokáže uväzniť v pracovnom či rodinnom stereotype a my tak zabúdame na svoje životy a sny. A pritom je to také jednoduché. Veď kľúč k tomu aký bude náš život máme každé ráno vo svojich rukách …
16.02.2025
Zauzlili sa v prúde posledných dni naše životy xxx Ostal si tu sám šeplo ráno zrkadlo smutným pohľadom xxx Posledný plameň kytica mŕtvych kvetov tiene na stenách xxx Strácame seba v zápasoch o život veľmi častý jav xxx Pozhasínané všetky naše príbehy sú už dávno preč
Celá debata | RSS tejto debaty