. . . v prítmí toho
čomu hovoríme láska
ale nie preto
žeby sme mali na viac
ale preto
že sa na nič viac
už nezmôžeme . . .
. . . v prítmí toho
čomu hovoríme láska
ale nie preto
žeby sme mali na viac
ale preto
že sa na nič viac
už nezmôžeme . . .
Už zas lietajú tie holubice mieru tmavšie ako noc xxx Hľadáme ostrov miesto kde nás nenájdu iba ty a ja xxx Za oknami dážď Ústa plné nemých slov naplnený čas
Duch Vianoc sa ešte stále motá ulicami nášho mesta No keď už zhasnú všetky svetlá a v nás aj sila ešte chvíľu zostať Poberieme sa ďalej do ďalších dní A na dne skrinky znovu objavíme nádej Na to ako opäť nebyť zlý
Každá cesta má svoj začiatok aj koniec. Má úseky, ktoré sú ľahké a aj tie ťažšie, ktoré nás vedia potrápiť. Odmenou za ne vie byť potom okrem dobrého pocitu aj akýsi druh poznania, poznania seba samého … Som typ turistu, ktorý má rád skôr prechody než výstupy na štíty, aj keď rozumiem tomu, že štíty, alebo miesta na ich vrchole vedia byť bezpochyby [...]
Nie je to pritom prvýkrát, čo sa Černobyľská alebo Záporožská jadrová elektráreň ocitli bez vonkajšieho napájania.
Francúzsky prezident hovoril aj o tom, že sa svet presúva do éry roztrieštenosti bez pravidiel.
Lekárski odborári poukázali na kauzu, ktorá sa týkala výmeny vodovodného potrubia vo Fakultnej nemocnici Trenčín.
Prípad môže mať širší dopad na vzťahy medzi štátmi a nadnárodnými farmafirmami.
Presahuje ma to....nepochopila som....ostávam... ...
Celá debata | RSS tejto debaty