opíjam sa
veršami
neznámych básnikov
pod úpätím života
ktorý na mňa
ešte stále
len čaká
a zatiaľ čo ja
čakám
tiež na neho
beží popri mne čosi
čo ostatní
nazývajú životom
ako by toto všetko
bolo
len o vzťahu
Teba a mňa . . .
opíjam sa
veršami
neznámych básnikov
pod úpätím života
ktorý na mňa
ešte stále
len čaká
a zatiaľ čo ja
čakám
tiež na neho
beží popri mne čosi
čo ostatní
nazývajú životom
ako by toto všetko
bolo
len o vzťahu
Teba a mňa . . .
Tiene našich dní ešte stále nesmelo veria na zázrak xxx Za oknami dážď a pred nami ďalší deň dnes sa neschováš xxx Spiace labute na kolíske jazera snívajú svoj sen
Si ako lúka pokosenej trávy vôňa, ktorá ešte stále baví svet natiahnutý na špagáte dní ktorý sa každé ráno aj večer zobudí Si ako lúka pokosenej trávy a jej slová ktoré tak málo povedia sú zrazu ako ranná rosa trochu chladná no trocha studená keď po tej lúke pobehuješ bosá Si ako lúka pokosenej trávy no veriť [...]
Každé ráno sa vyberáme do sveta, no často krát sa nám stáva, že sa necháme uniesť. Že vír každodennosti nás dokáže uväzniť v pracovnom či rodinnom stereotype a my tak zabúdame na svoje životy a sny. A pritom je to také jednoduché. Veď kľúč k tomu aký bude náš život máme každé ráno vo svojich rukách …
Podľa Fica sa europoslanci z výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci zaujímali aj o uvedenú záležitosť ohľadom Zdechovského.
Vodiči kamiónov po ceste dostávali inštrukcie, kde a o koľkej majú zastaviť. Niektorí uviedli, že autá, ktorými cestovali, patrili istému Arťomovi.
Útok na verejnosti prístupnom mieste vykonali v skorých ranných hodinách.
Delegácia, ktorú Zdechovský viedol, podľa neho čelila sledovaniu a zastrašovaniu zo strany slovenských bezpečnostných služieb.
Celá debata | RSS tejto debaty