Všetko malo vypuknúť začiatkom leta 2009. Päťdesiat koncertov v londýnskej O2 aréne je vypredaných za pár hodín a celý hudobný svet očakáva Jacksonov comeback. This is it má byť hudobná šou, akú svet popmusic ešte nezažil. No a čo je najsmutnejšie, už ani nikdy nezažije . . . Bežia posledné minúty dňa 25. júna a Michael Jackson si opäť raz vydýchol. Tento krát však už naposledy …
„Jacko“. Kráľ popmusic, nesmrteľná ikona hudobného sveta, geniálny hudobník a tanečník, kontroverzná postavička, ktorú možno iba milovať, alebo nenávidieť, jednoducho „muž“ nekonečného radu prívlastkov …
Hoci sa Michael svojím definitívnym odchodom nechcene pripája k nemalému radu svojich bývalých kolegov, opäť niečim vytŕča. Mnohým umelcom totiž vráža pečať nesmrteľnej legendy až samotná smrť. No Michael Jackson sa ňou stáva ešte pred tým, než prídu časy jeho najväčšej slávy. Súrodenecké zoskupenie, ktoré vošlo do povedomia pod názvom Jackson 5, neurobilo z Michaela len sympatickú detskú spevácku hviezdu, ale aj čosi viac. Pre samotného speváka nevedomky pripravila cestu do sveta, ktorého sa za pomerne krátky čas stane „kráľom“.
Quincy Jones, Michael Jackson a albumy Thriller a Bad. To je to, čo vnieslo do gýčového popu rokov 80tych čosi nevídané. Originálny a nenapodobiteľný hudobný rukopis sprevádzaný aranžmánmi namiešanými z rocku, soulu a R&B k tomu farba Jackovho hlasu a výpravné video nielen k piesni Thriller. Toto boli základné atribúty Jacksonovej hudby. Stačilo ich už iba uchopiť tým správnym spôsobom a úspech musel byť zaručený. Skvelý tím, s ktorým spevák spolupracoval, sa nemalou mierou pričinil o to, že sa značka Jackson stala ikonou 80tych rokov. Kým o tú najlepšiu rockovú gitaru v popovej piesni sa na albume Thriller postaral Eddie Van Halen, do rokov 90tych za „zahrízol“ gitarista zvučnejšieho mena. Slashov nezabudnuteľný gitarový riff z úvodu piesne Black or white vykopol pre Jacksona dvere do nového desaťročia. Hoci prekonať ostatné dva albumy, z ktorých sa dokopy predalo viac než 150 miliónov hudobných nosičov už nebolo možné, Michael nám ešte aj v 90tych rokoch svojou hudbou či megalománskym History tour stále potvrdzuje, že mu titul King of pop právom patrí …
Toto všetko znie ako rozprávka, z ktorej sa vám nechce zobudiť. No a presne to sa stalo aj samotnému spevákovi. Michaela svet showbiznisu pohltil natoľko, že „zabudol“ jednoducho povedané dospieť. Večné dieťa si žilo vo svojom rozprávkovom svete na zámku v krajine Neverland, zatiaľ čo iní kuli plány, ako ho o to všetko pripraviť. Ľudská neprajnosť opäť ukázala svoju tvár. Jackson sa stáva kontroverznou postavou popmusic, aj keď ako človek nemá s kontroverznosťou nič spoločné. Nezmyselné súdne procesy, ktoré sledujú len jediný cieľ, sú pre dušu Michaela Jacksona príliš ťažkým súperom . . . Aj keď sa spevák ešte aj naďalej venuje hudbe, z vnútra ho to pomaly, ale iste zožiera. A to až na toľko, že svoje posledné turné This is it nestihne ani zahájiť . . .
. . . je ráno 26. Júna 2009, zobúdzam sa. K raňajkám zapínam počítač. V novinách v rýchlosti prelistujem titulky najnovších správ a poberiem sa ďalej do nového dňa . . .
Bežnú rutinu však tentokrát niečo prerušilo. Nebolo veľmi v čom listovať. Všetky média „hovorili“ o tom istom . . .
Trocha smutný a trocha naštvaný si púšťam skladbu Heal the world. Zrak mi padne na LP Thriller a Jackovi tíško pošepnem: „aspoň Ti už dajú pokoj, raz a navždy . . . “ A on? On sa na mňa z obalu tej platne už len smutne usmieva. Dobre vedel, o čom hovorím . . .
On sám sa tak rozhodol, ale fanúšikovia... ...
Kto rozhodol, že bol kráľom? Každému... ...
Hm, takmer som si to ani nevšimol. ...
Celá debata | RSS tejto debaty