Na potápajúcej sa Žltej ponorke. . .
23. júna 2013 10:17,
Prečítané 2 164x,
Erik Varchol,
poézia
Seržantovi Peprovi
tečie do topánok
zatiaľ
čo John s Paulom
na nás chystajú opäť
jeden z tých
nesmrteľných zásahov
do útrob
ľudskej duše
je leto „69“
a strechy opálené
víťazstvom
nás vyháňajú
do lepších životov
vyzbrojený láskou
a hudbou
ktorá ešte za niečo stála
sme otvárali
svoje srdcia dobe
ktorú
neskôr podvedieme
len preto
že sa na nič nehrá …
ale
taký je život
a človek si už od nepamäti
vyberá to
čo mu za to nestojí …
všetko je zrazu
tak nádherné škaredé
až tomu postupne
uveríme
všetci …
27.04.2025
Tiene našich dní ešte stále nesmelo veria na zázrak xxx Za oknami dážď a pred nami ďalší deň dnes sa neschováš xxx Spiace labute na kolíske jazera snívajú svoj sen
12.03.2025
Si ako lúka pokosenej trávy vôňa, ktorá ešte stále baví svet natiahnutý na špagáte dní ktorý sa každé ráno aj večer zobudí Si ako lúka pokosenej trávy a jej slová ktoré tak málo povedia sú zrazu ako ranná rosa trochu chladná no trocha studená keď po tej lúke pobehuješ bosá Si ako lúka pokosenej trávy no veriť [...]
19.02.2025
Každé ráno sa vyberáme do sveta, no často krát sa nám stáva, že sa necháme uniesť. Že vír každodennosti nás dokáže uväzniť v pracovnom či rodinnom stereotype a my tak zabúdame na svoje životy a sny. A pritom je to také jednoduché. Veď kľúč k tomu aký bude náš život máme každé ráno vo svojich rukách …
:), prečo myslíš ? ... ...
Erik Varchol,toto už nie si ty ! ...
Celá debata | RSS tejto debaty