Na potápajúcej sa Žltej ponorke. . .
23. júna 2013 10:17,
Prečítané 2 248x,
Erik Varchol,
poézia
Seržantovi Peprovi
tečie do topánok
zatiaľ
čo John s Paulom
na nás chystajú opäť
jeden z tých
nesmrteľných zásahov
do útrob
ľudskej duše
je leto „69“
a strechy opálené
víťazstvom
nás vyháňajú
do lepších životov
vyzbrojený láskou
a hudbou
ktorá ešte za niečo stála
sme otvárali
svoje srdcia dobe
ktorú
neskôr podvedieme
len preto
že sa na nič nehrá …
ale
taký je život
a človek si už od nepamäti
vyberá to
čo mu za to nestojí …
všetko je zrazu
tak nádherné škaredé
až tomu postupne
uveríme
všetci …
19.12.2025
Každá cesta má svoj začiatok aj koniec. Má úseky, ktoré sú ľahké a aj tie ťažšie, ktoré nás vedia potrápiť. Odmenou za ne vie byť potom okrem dobrého pocitu aj akýsi druh poznania, poznania seba samého … Som typ turistu, ktorý má rád skôr prechody než výstupy na štíty, aj keď rozumiem tomu, že štíty, alebo miesta na ich vrchole vedia byť bezpochyby [...]
18.12.2025
Keď na poludnie 29. mája 1953 Edmund Hillary a sherpa Tenzing Norgay vystúpili na vrchol Everestu, posunuli hranice ľudských možností opäť o čosi vyššie. Človek tým potvrdil to, že obyčajná ľudská túžba, odhodlanie a dôvera vo svoje schopnosti dokáže naozaj veľa. Tak, ako má každá cesta svoj cieľ, má aj svoj začiatok, akýsi bod či miesto, odkiaľ treba začať. [...]
17.12.2025
Hory vedia mať rôznu podobu. Dokážu nás nadchnúť, upokojiť a inšpirovať, poznajú liek na unavenú dušu a kto im dokáže načúvať, vie v ich prítomnosti rozlúsknuť mnohé životné otázky. V ich priateľskom náručí dokáže človek spočinúť a byť sám so sebou a to takým spôsobom, akým nikde inde. No na druhej strane nám vedia ukázať aj svoju inú tvár. [...]
:), prečo myslíš ? ... ...
Erik Varchol,toto už nie si ty ! ...
Celá debata | RSS tejto debaty