Na potápajúcej sa Žltej ponorke. . .
23. júna 2013 10:17,
Prečítané 2 131x,
Erik Varchol,
poézia
Seržantovi Peprovi
tečie do topánok
zatiaľ
čo John s Paulom
na nás chystajú opäť
jeden z tých
nesmrteľných zásahov
do útrob
ľudskej duše
je leto „69“
a strechy opálené
víťazstvom
nás vyháňajú
do lepších životov
vyzbrojený láskou
a hudbou
ktorá ešte za niečo stála
sme otvárali
svoje srdcia dobe
ktorú
neskôr podvedieme
len preto
že sa na nič nehrá …
ale
taký je život
a človek si už od nepamäti
vyberá to
čo mu za to nestojí …
všetko je zrazu
tak nádherné škaredé
až tomu postupne
uveríme
všetci …
12.03.2025
Si ako lúka pokosenej trávy vôňa, ktorá ešte stále baví svet natiahnutý na špagáte dní ktorý sa každé ráno aj večer zobudí Si ako lúka pokosenej trávy a jej slová ktoré tak málo povedia sú zrazu ako ranná rosa trochu chladná no trocha studená keď po tej lúke pobehuješ bosá Si ako lúka pokosenej trávy no veriť [...]
19.02.2025
Každé ráno sa vyberáme do sveta, no často krát sa nám stáva, že sa necháme uniesť. Že vír každodennosti nás dokáže uväzniť v pracovnom či rodinnom stereotype a my tak zabúdame na svoje životy a sny. A pritom je to také jednoduché. Veď kľúč k tomu aký bude náš život máme každé ráno vo svojich rukách …
16.02.2025
Zauzlili sa v prúde posledných dni naše životy xxx Ostal si tu sám šeplo ráno zrkadlo smutným pohľadom xxx Posledný plameň kytica mŕtvych kvetov tiene na stenách xxx Strácame seba v zápasoch o život veľmi častý jav xxx Pozhasínané všetky naše príbehy sú už dávno preč
:), prečo myslíš ? ... ...
Erik Varchol,toto už nie si ty ! ...
Celá debata | RSS tejto debaty