Na potápajúcej sa Žltej ponorke. . .
23. júna 2013 10:17,
Prečítané 2 274x,
Erik Varchol,
poézia
Seržantovi Peprovi
tečie do topánok
zatiaľ
čo John s Paulom
na nás chystajú opäť
jeden z tých
nesmrteľných zásahov
do útrob
ľudskej duše
je leto „69“
a strechy opálené
víťazstvom
nás vyháňajú
do lepších životov
vyzbrojený láskou
a hudbou
ktorá ešte za niečo stála
sme otvárali
svoje srdcia dobe
ktorú
neskôr podvedieme
len preto
že sa na nič nehrá …
ale
taký je život
a človek si už od nepamäti
vyberá to
čo mu za to nestojí …
všetko je zrazu
tak nádherné škaredé
až tomu postupne
uveríme
všetci …
18.01.2026
Už zas lietajú tie holubice mieru tmavšie ako noc xxx Hľadáme ostrov miesto kde nás nenájdu iba ty a ja xxx Za oknami dážď Ústa plné nemých slov naplnený čas
09.01.2026
Duch Vianoc sa ešte stále motá ulicami nášho mesta No keď už zhasnú všetky svetlá a v nás aj sila ešte chvíľu zostať Poberieme sa ďalej do ďalších dní A na dne skrinky znovu objavíme nádej Na to ako opäť nebyť zlý
19.12.2025
Každá cesta má svoj začiatok aj koniec. Má úseky, ktoré sú ľahké a aj tie ťažšie, ktoré nás vedia potrápiť. Odmenou za ne vie byť potom okrem dobrého pocitu aj akýsi druh poznania, poznania seba samého … Som typ turistu, ktorý má rád skôr prechody než výstupy na štíty, aj keď rozumiem tomu, že štíty, alebo miesta na ich vrchole vedia byť bezpochyby [...]
:), prečo myslíš ? ... ...
Erik Varchol,toto už nie si ty ! ...
Celá debata | RSS tejto debaty