erikvarchol

zdroj: internet

8. decembra 1980, krátko po 23. hodine bola raz a navždy vyriešená otázka o tom, či sa ľudstvo ešte niekedy dožije spoločného vystúpenia legendárnych The Beatles. Tak trocha „svojsky“ nám na ňu odpovedal pomätený fanúšik Mark David Chapman. Niekoľkonásobným výstrelom na Johna Lennona vniesol do duší miliónov ľudí zvláštny pocit smútku, no na druhej strane sa nemalou príčinou „postaral“ o to, aby sa z Lennona stala hudobná legenda toho najvyššieho kalibru …

A aký vlastne bol John Lennon v skutočnosti? Pre väčšinu radových fanúšikov modla, na ktorú nedajú dopustiť. Pre svoju druhú ženu Yoko Ono čosi, čomu sa hovorí osudová láska. Pre syna Seana otec s veľkým „O“. Večný a nezabudnuteľný rojko, idealista, „vojak“ s gitarou v ruke a vyjadreniami (častokrát) malého dieťaťa. Ako zakladateľ a neodmysliteľná súčasť The Beatles sa z neho stala za pár rokov žijúca legenda. Aj keď sa v časoch najväčšej slávy nechal počuť, že majú svoje najlepšie roky už dávno za sebou … Myslím si, že hovoriť, či písať o The Beatles je zbytočné. Pretože za nich to najlepšie povedia ich piesne. Veď tie z nich za pár rokov urobili to, čo nemá v histórii popmusic obdobu. Pokiaľ si prvé albumy získavali srdcia prevažne mainstreamových poslucháčov a hudobná kritika bola vo vyjadreniach predsa len trocha opatrnejšia, prišli hudobné diela ako Revolver a Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band a tie „zaručili“ štyrom Liverpoolskym chalanom uznanie a „nesmrteľnosť“.

Bujarosť hnutia hippies v polovici šesťdesiatych rokov, strata manažéra Briana Epsteina a v neposlednom rade aj svadba Johna a Yoko mala za následok rozpad kapely. Lennon tento odchod vníma ako „oslobodenie“ a možnosť plnej hudobnej realizácie, no na druhej strane padá jeho tvorba do chápadiel avantgardnej „umelkyne“ Yoko Ono. S výnimkou albumu Imagine, a pár hitov ako Give Peace a Chance, God či vianočnej Happy Xmas (War Is Over) je Lennonova tvorba z konca šesťdesiatych rokov a prvej polovici rokov sedemdesiatych čosi, čo ublížilo nielen dobrej značke „lennon“, ale aj samotnému autorovi. Toto obdobie si bude Lennona pamätať skôr cez jeho mierové aktivity, než cez hudbu… Skladba Give peace a chance, známy „Bed-in for peace“, vrátenie MBE či ideálna krajina Nutopia. To bol ideologicky vážny no reálne trocha viac než úsmevný spôsob Lennonovej angažovanosti v politike, ktorej, povedzme si pravdu, veľmi nerozumel. Aj sám hudobník si to časom uvedomoval a jeho „politické“ aktivity postupne slabnú. V polovici sedemdesiatych rokov známych v živote Lennonovcov ako Johnov stratený víkend si manželia dávajú pauzu a ex-beatle strávi viac ako rok a pol v Los Angeles. Obdobie vybúrenia sa zakončuje v roku 1975 návratom k spoločnému životu s Yoko v dome Dakota, kde sa z neho na 5 rokov stáva otec na plný úväzok.

Just like starting over, titulná skladba comebackového albumu Double Fantasy z roku 1980 s jej zvonmi z úvodu nám mala dať na známosť, že John Lennon je „späť“. Autobiografický ráz albumu sa v svojich najhranejších kompozíciách vracia k obdobiu Beatles. Skladby ako spomínaná Just like starting over, Beautiful Boy či nezabudnuteľná Woman vzbudili v miliónoch fanúšikov opäť nádej na znovuzrodenie legendárnych chrobákov. Tú ale raz a navždy pochováva pomätený fanúšik Mark David Chapman . . .

Legendu „John Lennon“ tak netvoria iba predané platne skupiny The Beatles, ďaleko presahujúce číslo 1 miliardu, jeho Imagine či mierové aktivity. Johna Lennona ako nezabudnuteľnú legendu dotvoril až (trocha paradoxne) jeho vrah . . .

V jednom z posledných rozhovoroch Lennon hovorí: „Necítim sa ako štyridsiatnik. Cítim sa ako dieťa a mám pred sebou ešte veľa šťastných rokov, s Yoko a mojím synom, aspoň dúfam. Verím, že umriem skôr než Yoko, pretože by som bez nej nevedel žiť.“

A presne taký bol John Lennon od čias, keď do jeho života vstúpila Yoko Ono. Ako spieval v piesni God, neveril v Ježiša, v Budhu, kráľa, Zimmermana (Bob Dylan) ani Beatles. Veril iba v seba, v Yoko a v ich lásku.

A či bol ako člen Beatles naozaj populárnejší než Ježiš Kristus, ako to svojho času tvrdil, je dnes už úplne jedno. Bol osobnosťou plnou vlastných protirečení, len preto, lebo na večné otázky hľadal neustále odpoveď a so žiadnou sa na dlhší čas neuspokojil. Bol taký, akým sa cítil ešte pár dní pred smrťou, ako večné dieťa . . .