Indický cestopis (časť 17. ) – Vtipné postrehy . . .

22. februára 2017, Erik Varchol, cestovanie

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

 

 

Himaláje sú ako Tatry, len trochu iné. Rastú tu listnaté stromy vo výške 2600 m.n.m. Aj v zime. Kosodrevinu tu nemajú.
Len v Indii môžete vidieť zasnežený mandarinkový strom. Aj citrónovník.

 

Nemajú tu komíny. Ani kúrenie. Zohrievame sa pri ohni. Sme začmudení.

 

Indovia sú veľmi milí, ale aj odrbávači.

 

Ešte sme nestretli zachmúreného čašníka alebo kuchára.

 

Na treku: V izbe, v ktorej spíme vidíme svoj dych.

 

Na treku: Dnes nám však aj zakúrili. Pri posteli sa objavila nádoba s uhlím. 🙂

 

Rikšáci jazdia ako blázni, ale bez nehody.

 

Trojprúdová cesta je v Indii 5-6 prúdová. Ak vezmeme aj krajnice a chodníky, tak aj 10 🙂

 

Namiesto smerovky sa trúbi.

 

Kravy sú tu chudé a psy letargické.

 

Deti majú krásne očká.

 

Indovia na nás stále čumia. A my na nich.

 

Všade majú visiace sáčky s čipsami. Úplne všade.

 

Tesne pred spaním:

Jaja: „Táto veľká deka má výhodu. Dá sa ňou zakryť až po uši.“

Erik: „ No neviem, ja zatiaľ pri spaní v Indii vidím samé nevýhody“

 

Na parkovisku pred hotelom:

Jaja: „Oooo tam sa svieti. Majú elektrinu.“

Erik: „Možno tam budú mať aj boiler. V kúrenie už nedúfam.“

 

Tieto postrehy boli zaznamenané v guest house pod úpätím Himalájí vo výške 2600 m.n.m v izbe bez kúrenia v posteli v rukaviciach, v kukle a čiapke s čelovkou na hlave.

————————————————

Asi po hodine cesty vlakom :

Erik: „Počuj mne sa zdá, že ten vlak viac stojí ako ide“

Jaja: „Možno preto ide 9,5 hodín“  (vzdialenosť cca 400km)

 

Na vlakovej stanici o 22.00:

Jaja: „Odkiaľ príde ten vlak, zľava či sprava?“

Erik: „No mal by ísť smerom na západ“

Jaja: „A kde je západ?“

Erik: „Hmmm. Aha tam sa modlí nejaký moslim. Modlí sa smerom k Mekke, ktorá je od nás na mierny juhozápad.“

Jaja: „Ty si ale výmyselník.“

 

Mmm táto polievka chutí ako ostrokyslá, akurát, že nie je ani ostrá ani kyslá . . .

 

Jaja: „Čo je to?“

Erik: „Neviem.“

Jaja: „Je to na jedenie?“

Erik: „Asi áno. Ochutnám to. Fíha chutí to ako vonne tyčinky.“

 

Ceny na trhoch sú pohyblivé. Ráno a večer sú lacnejšie. Alebo tiež záleží na tom, či predavač nepotrebuje zaplatiť nájom.

 

Keď sme sa pýtali sprievodcu v Jaipure či klamstvo nie je pre hinduistov hriech povedal, že je no netýka sa to turizmu, lebo vtedy  tomu hovoria biznis.

 

Všade je špina, iba auta majú čisté biele.

 

Muži tu cikajú aj počupiačky.

 

Erik: „Tá kúpeľňa vydáva nejaké čudné zvuky.“

 

Tí Indovia sú čudní. Nosia košeľu a sveter keď je 5 aj keď je 30 stupňov.

 

Jaja: „Ty si to opakoval.“

Erik: „Noo zas ma do niečoho namočili.“

Erik: „Ináč myslím si, že tie peniaze čo sme mu dali so rozdelí s našim sprievodcom.“

Jaja: „Myslíš?“

Erik: „Rád by som si myslel, že tomu tak nie je. Ale po skúsenostiach s ľuďmi v tejto krajine sa mi to akosi nedá…“

 

Všetko je tu iné, aj mesiac majú naopak . . .