Včera som si kúpil pivo. Lepšie povedané, Radler, teda čosi, čo sa na pivo iba hrá. Na tom by nebolo nič také zvláštne, ibaže ja alkohol takmer vôbec nepijem a pivo už tobôž. No stalo sa mi to už druhý krát. Neviem, čo ma k tomu viedlo, ani aké sily na mňa zapôsobili. Zomlelo sa to rýchlo, a ja kráčam domov s nákupom, ktorému po chvíli ani ja sám neverím . . .
Určite ste to už zažili. Z času na čas si nás život pozve na skúšku. Postaví si nás pred „tabuľu“ a skúša z toho, čo je nám po chvíli veľmi povedomé. O čo mu ide? Prečo sa my ľudia toľko krát stretávame so sebou samým v situáciách, o ktorých si už dávno myslíme, že sú za nami. Je to zvedavosť, či podvedomá túžba poháňaná čímsi, čo nedokážeme identifikovať. Môžeme za to my? Alebo má v tom prsty niekto iný? Antický filozof Hérakleitos z Efezu tvrdil, že všetko plynie. Sú tak naše pomyselné vstúpenia do tej istej rieky skutočne tými istými situáciami alebo iba podvedome naprávame to, čo si samy pred sebou nedokážeme priznať . . . ?
Večer nastal ten istý rituál. Pivo už na prvý dotyk pekne chladilo. Plechovka pri otváraní vydala opäť ten krásny zvuk zašumeného puknutia. No po pár glgoch nastalo to, čo minule . . .
Môjho Radlera „musel“ opäť dopiť Ivan.
Obstál som alebo som odsúdený na ďalšie – večné opakovanie?