zdroj: internet
zdroj: internet
Včera som si niekde prečítal, že dnes čaká našu krajinu veľká zmena. Teda lepšie povedané šanca na zmenu. Priznám sa, zmeny zásadného charakteru nemám veľmi v obľube. No spomínaný článok ma po chvíli upokojil. Hovoril, že stačí byť pripravený. A v správnej chvíli, na správnom mieste zaujať ten správny postoj. Čosi mi na tom nesedelo, no povedal som si – budiš.
Aj keď je sobota, ráno som sa vybral do práce. Moja cesta smerovala k autu. No už po pár krokoch pred domom som sa zastavil. Centrum nášho mesta totiž zvykne byť na voľné parkovacie miesta niekedy dosť skúpe a ja musím zaparkovať niekde inde. Táto zmena naruší môj zaužívaný systém natoľko, že ráno neraz blúdim ulicami ako Odyseus pri návrate na rodnú Itaku. Nakoniec som svoj cieľ našiel a s maličkou zmenou, s ktorou ma sobotné ráno privítalo, som sa dokázal popasovať. A čo vy ostatní? A „vaše“ veľké či malé zmeny? Ste k svojmu konaniu, ktoré ovplyvňuje aj váš život stále úprimní?
Spomínaný článok bol samozrejme o prezidentských voľbách. Zmena je jedno zo slov, ktoré bolo v súvislosti s voľbou hlavy štátu počas posledných dvoch týždňov asi najviac skloňované. Je to tak trocha smiešny paradox. A to preto, že tú šancu na zmenu už v prvom kole odpísali práve tí, ktorí o nej hovoria najviac . . . Ale ako sa hovorí, nádej umiera posledná.
Aj teraz je tu šanca na zmenu. No v druhom kole naberá oveľa „radikálnejšiu“ formu. Teraz nám už neostáva nič iné, „iba“ hlasno a rázne povedať – Dosť! Vyberať si totiž medzi až príliš dobre známym konzervatívnym pseudoľavičiarom mečiarovského typu a veľkou neznámou v podobe ideologického guľáša okoreneného projektom strán typu ANO a SaS nie je žiadna voľba, ale nedostatok možností …
Hovorí sa, že múdry človek sa učí na chybách druhých a hlúpy na svojich. Čo však s tými, ktorí sa nedokážu poučiť vôbec ?
Ja som sa rozhodol. Budem k sebe opäť úprimný a s čistým svedomím si splním svoju občiansku povinnosť tak, že z dvoch možnosti volím tú tretiu. Pretože zmena ako nositeľ čohosi nového nemôže vzísť z typu takýchto kandidátov. A tento postoj je aspoň takým druhom signálu, ktorý hovorí jasnou rečou . . . Možno sa tento postoj javí ako útek, alibizmus či nezáujem, no opak je pravdou. Lebo zúčastniť sa voľby 2. kola s tým, že dobrý výsledok prinesie zmenu, je rovnaká naivná utópia ako myslieť si, že demokracia je vláda ľudu . . .