Ťaháš ma za nohy
z postele
zatiaľ čo Jarek
pod naším oknom
šliape mačkám
po hlavách
Noc vydýchne
svoj posledný verš
a ráno
nesie
na svojom chrbte
tú ľudskú
hlúposť
. . . ponáhľať sa
preč zo sveta
ktorý
je tak kruto
a bezvýznamne
o nás . . .