zdroj: internet
zdroj: internet
Je krátko po 20tej hodine a halou NTC sa začínajú ozývať prvé tóny nenapodobyteľného „stratocastera“. Keď sa k nemu pridá aj nespevavý spev hlavného protagonistu a v žiari reflektorov sa objaví dobré známa postava, všetko je už jasné …
Na bratislavské hudobné pódium, sa po dlhých sedemnástich rokoch, opäť postavil Mark Knopfler.
Tento vyštudovaný žurnalista započal svoju hudobnú dráhu v druhej polovici 70tych rokoch , a to hneď vo veľkom štýle s kultovou piesňou Sultan of Swing . Kapela zažila časy svojej najväčšej slávy predovšetkým v polovici rokoch osemdesiatych, kde sa svojou inštrumentálne prešperkovanou hudbou, dostali medzi kapely tzv.štadionového rocku. Medzi ich najznámejšie hudobné počiny, patria okrem už spomínanej Sultan of Swing, aj romantická balada Romeo a Juliet, Brother in Arms, či asi komerčne najúspešnejšia skladba Money for nothing s prevratným videoklipom, či nezabudnuteľnou hláškou „I want my MTV“.
Kapela to spolu ťahala až do polovice 90tych rokoch, kedy sa po rozpade každý z členov poberá vlastnou cestou.
A práve jedna z mnohých ciest priviedla lídra kapely Marka Knopflera už po druhý krát aj na Slovensko. No teraz po sedemnástich rokoch si so sebou neberie „len“ najnovší album (Privateering), ktorý na momentálnom turné predstavuje, ale taktiež celý rad hudobných lahôdok z doterajšej nemalej zbierky sólových albumov.
Koncert otvoril známou skladbou What is it, po ktorej nasledovala rytmická „ochutnávka“ z nového albumu v podobe Corned Beef City. Prvú trojicu uzatvára baladická novinka Privateering.
Toto trio úvodných skladieb vyšľapalo koncertu cestu, po ktorej sa pokojným tempom uberal ďalej. Osmička muzikantov sa s publikom „zoznamovala“ postupne. Vôňu domáceho folkrocku predostierala na veľmi kultivovanom a vysoko profesionálnom podnose kde nechýbali zvuky slákov, akordeónu, violončela či neodmysliteľných gájd. Mark na bratislavské publikum vyrukoval s tým čo je u ňho tou najväčšou prednosťou „Fingerpicking“ (hra na gitaru bez trsatka) či skvelo zvládnutú hru slideom. Započúvaných poslucháčov miestami až komorného koncertu prebúdza v jeho strede nezabudnuteľná balada Romeo a Juliet, kde ju nemalá časť publika spoznáva už pri prvom klávesovom akorde.
Koncertný repertoár bol vkusnou prehliadkou nielen hitoviek Dire Straits ale celého muzikantovho, viac než 35 ročného pôsobenia na hudobnej scéne. Keďže sa koncert niesol v pokojnom duchu a aj tie rockovejšie skladby, boli odeté skôr do pokojnejšieho aranžmá, vnieslo to celkovému prejavu možno trocha inú tvár, akú by očakával divák od niekdajšieho lídra Dire Straits.
V závere si však na svoje musel prísť každý… Aj keď mnohým určite chýbali skladby ako Sultan of Swing, Walk of life či kultová Money for nothing, koncert vyvrcholil tou správnou dávkou Knopflerovkého štýlu. Po nekonečne dlhom „rockovom príbehu“ Telegraph road, prišli dva prídavky v podobe skladieb Brother in Arms a So far away, a tak lepši záver si je už len ťažko predstaviť…
Mark Knopfler k nám po ozaj dlhej dobe nepriniesol nezabudnuteľnú pódiovú show, po ktorej by publikum nemohlo zaspať. Prišiel s niečim oveľa údernejším. Jeho vystúpenia už dávno nie sú iba o klasickej rockovej zostave muzikantov. Ale naopak.
Na pódium prišlo v skromnosti odetých osem muzikantov na čele s nezabudnuteľným gitaristom, ktorí nám za dve hodinky priniesli tú najlepšiu dávku zmesi bluesoveho folkrocku, ktorý neroztancoval telo, ale predovšetkým dušu . . .