Sex, Drugs & Rock’n’roll. Alebo, čo nás na popmusic tak baví.

25. februára 2013, Erik Varchol, kultúra o spoločenskom dianí

zdroj: internet

 

Je to ako vstup do iného vesmíru. Na územie, kde je aj za tých najprísnejších pravidiel dovolené všetko.

 

Stojí pri našich víťazstvách a pádoch, smútku aj radosti. Ráno nás zobúdza, cez deň sprevádza a večer si s nami líha spať. Je stále tá istá, no predsa iná.

Už od nepamäti je neodmysliteľnou súčasťou našich životov a mnohí z nás na ňu nedajú dopustiť.

 

Hudba tu bola po boku človeka už od samého začiatku. No nikdy v dejinách sa z nej nestala tak silná súčasť našich životov, ako je tomu za posledných pár generácii. S vývojom ľudskej spoločnosti, ktorá prináša množstvo technologických možností, prestáva byť doménou vážnych skladateľov. Do popredia sa tak dostáva, jednoducho povedané, „hlas ľudu“. Klasika verzus popmusic. Odvekí rivali, súputníci, či bojovníci o priazeň nášho srdca, prešli za stáročia ľudskej existencie dlhú cestu. Kým vážni hudobní skladatelia ostávajú ešte stále verní svojej „vážnosti“, tzv. populárna hudba naberá za posledných sto rokov podoby nevídaných rozmerov.

Worksongy (úžitkové piesne), ktoré boli milým a neodmysliteľným spoločníkom našich predkov pri práci, začínajú koncom 19. a začiatkom 20. storočia „naberať na kráse“. Scott Joplin so svojou nezabudnuteľnou Entertainer, je jedným z hudobníkov, ktorí stoja pri zrode jedného z prvých hudobných štýlov popmusic. Ragtime, od ktorého sa ďalej vyvíjala celá plejáda ďalších hudobných žánrov, znie dnešnému bežnému poslucháčovi už iste dosť zastaralo, no v dejinách populárnej hudby zohráva veľkú úlohu. Je jedným z hlavných míľnikov, kedy aj folklórne a ľudové piesne naberajú časom opusovú podobu, ktorá neskôr vchádza do dejín pod názvom popmusic.

Definitívna revolúcia však prichádza až v šesťdesiatych rokoch, kde hudbu sprevádza a tvorí nová povojnová generácia mladých, ktorá si hovorí hippies. Technologický boom a čím ďalej tým ľahšia dostupnosť hudobných nosičov rôzneho druhu sa „postarali“ o to, že sa moderný človek dnešnej doby hudbe nevyhne. No nevyhne sa jej aj preto, že sa jej vyhnúť jednoducho nechce. Ba naopak.

 

A čím to vlastne je, že si nás popmusic získala natoľko, že si už život bez nej vieme len ťažko predstaviť?

Dnešná postmoderná doba pospájala všetko možné aj nemožné a populárna hudba ako akýsi sprievodca je jej neodmysliteľnou súčasťou. Človek je bytosť spoločenská, a tak je jeho potreba identifikácie sa so spoločnosťou a so sebou samým akýmsi prirodzeným javom. A práve tu, v rannom detstve a neskôr v mladosti, vstupuje do našich životov popmusic. Odvekej túžbe mladého človeka niekam sa zaradiť a nájsť si v spoločnosti to svoje miesto podávajú dôležitú pomocnú ruku krátke spievané príbehy odeté v šatách modernej doby. Ľudská duša tak už vo svojej mladosti zahorí láskou k niektorým formám populárnej hudby, a tie sa potom stávajú jej kamarátom na celý život. A to kamarátom, ako sa hovorí, s veľkým „K“.

 

Hudba nás totiž nikdy nezradí. Bude tu pri nás vždy, v dobrom či v zlom sa neraz stane práve tým spoločníkom číslo jeden. Tam, kde iní skončia, ona môže kľudne pokračovať ďalej. Bude naším vodítkom do minulosti. Prinesie nám správy spôsobom, ktorý kultivuje ľudskú bytosť. Dovolí nám snívať kedykoľvek sa nám zažiada . . .

Keď sa na sklonku nášho príbehu pozrieme na svoj život, slabnúcej pamäti mnohým neraz pomôžu práve piesne. Tie, ktoré nám veľakrát ako jediné dokážu otvoriť brány aj do tých najtajnejších kútov ľudskej duše . . .