Zatlieskajme triede 9. A.

28. mája 2012, Erik Varchol, kultúra

zdroj Stv

Bola to jar roku 2005, kedy sa na scéne nášho showbiznisu objavuje nový fenomén. Okrem superstárovskej piesne „Kým vieš snívať“ brázdi slovenskými rádiami aj akási „slovenská verzia“ nezabudnutého hitu od speváčky Suzi Quatro. Áno, bola to predovšetkým šou Mojsejovci, ktorá na Slovensku definitívne odštartovala televízny formát s názvom reality show.

V duchu nezmyselných fráz typu  – „byť in“, „kráčať s dobou“, či nezaostávať za „civilizovaným“ západom, sa aj naše televízne stanice rozhodli priniesť slovenskému televíznemu divákovi aj takúto formu zábavy. A tak sme sa na pár rokov stali svedkami rozpadu dôstojnosti ľudskej bytosti a to dokonca v priamom prenose . . .  Nekonečné hľadanie „superstar“, striedalo hľadanie talentov na hocičo. Hľadala sa nevesta pre ženícha, ktorým bol raz milionár inokedy „obyčajný Jano“ zo slovenského gazdovstva – farmy. A keď sa nám to nekonečné hľadanie niekoho začínalo prejedať, strčili sme partiu ľudí protikladných pováh pod jednu strechu a sledovali, čo sa bude diať.

„Na západe nič nové“  a postmoderná doba čím ďalej tým viac rozkladá človeka. Rúca jeho morálku, ničí aj tie posledné zárodky podstaty a jedinca pohybujúceho sa v spoločnosti dezorientuje viac než by si to sama priala …

Svoj vrchol si u nás formát reality show užil pred pár rokmi a teraz je jej typická forma už pomaly  chvála bohu na ústupe. Aj keď bola predovšetkým doménou súkromných TV, pokus nezaostať mala aj verejnoprávna STV. Je veľakrát celkom „in“  kydať na slovenskú televíziu za každú cenu, no nie vždy to korešponduje s realitou. Aj keď „Slovensko hľadá Superstar“ nebola typickou reality show, určite disponuje viacerými jej znakmi. A jej prvá séria (ktorú vysielala práve STV) zohrala nemalú úlohu v spustení lavíny s reality show. No zrejme aj vďaka tomu, že bola prvá si zachovala akú také úroveň zábavy, ktorá ešte nepohoršuje … Po ostatné roky ostávala verejnoprávna televízia v úzadí, no teraz keď sa zdá, že sa tento fenomén „civilizovaného“ západu poberie ďalej na východ prišla, akoby povedať svoje posledné slovo.

Protagonistami je opäť skupinka ľudí pod jednou strechou, ktorí riešia zadané úlohy. No so žiakmi a novými učiteľmi triedy 9.A. je to predsa len iné. Ich hlavnou činnosťou  je namiesto hádok a intríg vzdelávanie. A konečným cieľom akési prekonanie seba samého v procese učenia, ktoré sa realizuje pod taktovkou piatich nových učiteľov. Do malej obce, prichádzajú odhodlaní vylepšiť priemer a hlavne pripraviť žiakov končiaceho ročníka základnej školy na „veľké“ Testovanie 9. V porovnaní so svojimi „kolegami“ z iných reality show, tak riešia diametrálne odlišné problémy. Také, ktoré „nehádžu“ ľudskú bytosť na zem, aby ju udupalo, ale naopak . Človeka kultivuje, vychováva a motivuje k lepším výsledkom. Týmto ukazuje spoločnosti aj inú formu televíznej zábavy či súťaže, na akú sme doteraz neboli  zvyknutí.

Aj táto „šou“ má svoj záver, no tá najväčšia odmena, ktorá môže byť v budúcnosti veľmi pozitívnou skúsenosťou, neprichádza len v samotnom triumfálnom superfinále, ako sme na to zvyknutí. Tou najväčšou odmenou pre mladých ľudí je veľmi kultivovaná forma súťaže so sebou samým, ktorá je realizovaná od hodiny k hodine. Mladým ľuďom je takto možné poukázať na fakt, že pre jednoducho povedané „lepší život“ nestačí len, na pár týždňov zahrať cvičenú opicu a tým to končí. Ale že pre „lepšiu budúcnosť“ treba predsa len urobiť čosi naviac . . .

Aj napriek tomu, že sa scenár s očakávaným výsledkom zrejme chtiac či nechtiac podarí dosiahnuť, je nepriehľadnuteľným faktom to, že nejde až o tak „pravú realitu“ a tiež to, že aj zaujímavá, ba miestami až dokumentárna forma celého natáčania má tiež čo vylepšovať, treba našu verejnoprávnu televíziu opäť raz pochváliť. A samotnému projektu a jeho protagonistom v duchu kultivovanosti, ktorá sa nesie celým projektom, s poklonou zatlieskať. Zatlieskajme teda Triede 9.A. za to, že nám ukázala aj inú formu zábavy, a to takú, za ktorú sa vôbec nemusíme hanbiť . . .