IMT Smile – Rodina (recenzia)

Od čias, kedy sa na jednom z Prešovských sídlisk začalo formovať hudobné zoskupenie okolo bratov Táslerovcov prešlo už neuveriteľných dvadsať rokov. Písal sa rok 1992. V tých časoch kraľovali slovenskej hudobnej scéne mená ako Paľo Habera, Petera Nagy,  Tublatanka či „nezničiteľný“ Elán. Porevolučný prílev zahraničnej produkcie či presýtenosť domácich interpretov naznačovala to, že skôr či neskôr prevezme štafetu domácej tvorby nová generácia. No a na začiatku tejto generácie  nestál nik iný ako Prešovská kapela IMT Smile.

Na vrchol slovenskej hudobnej popscény ju pomerne rýchlo, v roku 1996, katapultovala skladba Nepoznám a hlavne prvý album Klik-Klak. Tejto dovtedy neznámej hudobnej skupine stačilo o dva roky neskôr pridať  na svoje konto druhé LP Valec a neotrasiteľná pozícia na slovenskej hudobnej scéne bola na svete.

Píše sa máj roku 2012, a po šesnástich rokoch profesionálneho hudobného pôsobenia, uvádza kapela do života svoj v poradí deviaty ablum s názvom Rodina. Táslerovci si tentokrát dali na čas a vo svojom nahrávacom štúdiu Valec strávili v porovnaní s predošlými nahrávkami zrejme najdlšie obdobie. Hlavným hudobným autorom je Ivan Tásler, no aj ten si ku kvartetu skladieb prizval k spolupráci aj členov kapely : brata Mira – klávesy, Lukáša Kolivošku – basgitara, Petera Biča – gitara a nového  bubeníka Dana Šoltísa. O väčšinu textov sa opäť postarala „dobrá firma“ menom Vlado Krausz. No pridali sa aj Lukáš Duchovič, a už tradične Ivan Tásler a trocha netradične Anka Táslerová.

Album obsahuje deväť nových skladieb, ku ktorým chalani pridávajú pesničku Vŕba z ranného obdobia, a tak ako tomu bolo aj na predošlom albume Odysea 2 aj jednu coververziu tentokrát od Tublatanky.

Táslerovci na novom albume vsádzajú na istotu a v novom trocha skromnejšom „dielku“  razia skôr cestu veľkej väčšiny mainstreamových hudobníkov. Cestu typu zo dva-tri hity, coververzia a zbytok.

Medzi skladby, ktoré zarezonujú a to nielen na určité obdobie sú dve zaláskované balady: Veľa lásky a Viac. Tie si udržiavajú svoj tradičný štandard overený už na niekoľkých predošlých albumoch. No odhliadnuc od týchto dvoch spomínaných skladieb, ktoré rádia začali omieľať dávno pred vydaním samotného albumu,  skladby Vŕba a coververzie Matka, nám Táslerovci ponúkajú trocha viac ako poltucet noviniek, ktoré pravdupovediac veľkú dieru do sveta neurobia. Za zmienku či akéhosi adepta na hit by ešte stálo za to spomenúť klasickú smailovskú vypaľovačku My dvaja. No aj na tejto ako na ostatných je tou slabšou stránkou samotný text.

„ako mám znieť ?“ Hoci si Ivan Tásler v texte piesne s rovnomenným názvom položí túto otázku viackrát, členovia jeho kapely  a hlavne textár Vlado Krausz sa s ňou tentokrát veľmi nepopasovali. Overený „akustický štandard“ ktorý sa v týchto šatách po prvý krát objavil na albume Exotika 2004 a texty, znejúce ako z povinnosti,  sa nesú väčšinou nevýrazných skladieb albumu Rodina. Hudobníkom opäť raz vyšla viac prvá polovica albumu. Tú lepšiu časť už spomínaných skladieb uzatvára pieseň Prestaň myslieť na to čo ťa trápi. Druhú polovicu albumu tvoria okrem spomínanej skladby Vŕba a opäť raz vkusnej coververzie Matka (Tublatanka), štyri skladby, ktoré hlavne „vďaka“ textom zaraďujem medzi tú horšiu časť tohoročného smailovského hudobného počinu. Hudobne veľmi vkusne a kultivovane zachytenú pohodovú atmosféru skladby Oko kazí akási „riekankovitosť“ textu vo verziach. Skladbu Keby som ja stvoril svet s chytľavým refrénom zas prílišná jednoduchosť až nepoetickosť na akú sme u táslerovcov zvyknutí. No a čo sa týka skladieb Ešte jeden pokus a Iba raz za 1000 rokov, tam to hudobníci s tou pohodovosťou trocha prepískli. Myslím si, že skladby takého typu sa hodia skôr na skúšobňové jamovanie než na album, na ktorom sa pracuje takmer dva roky …

Nielen zažiariť na hudobnej scéne na pár rokov, ale aj zotrvať na jej vrchole čo najdlhšie, je to po čom zrejme sníva nejedná „garážová kapelka“. Prešovskej hudobnej skupine IMT Smile sa to podarilo. Na vrchole našej hudobnej scéne sú už takmer dve desaťročia, a hoci sa ani oni nevyhli striedaniu lepších a horších období, vždy sa im podarilo nespadnúť do zabudnutia a udržať si tak ako aj pri albume Rodina minimálne svoj štandard . . .