erikvarchol

Včera som si kúpil pivo. Lepšie povedané, Radler, teda čosi, čo sa na pivo iba hrá. Na tom by nebolo nič také zvláštne, ibaže ja alkohol takmer vôbec nepijem a pivo už tobôž. No stalo sa mi to už druhý krát. Neviem, čo ma k tomu viedlo, ani aké sily na mňa zapôsobili. Zomlelo sa to rýchlo, a ja kráčam domov s nákupom, ktorému po chvíli ani ja sám […]

Nalejme si čistého vína a ja si na to vaše veľké víťazstvo pripijem rumovými pralinkami budem presne taký akého ma mať nechcete Lebo to čo vás spája nás rozdeľuje čomu vy hovoríte sladký život mne berie aj poslednú nádej veriť v to že to tu nie je až tak zlé . . . Nalejme si čistého vína a ja ostanem pri tom svojom […]

Včera som si niekde prečítal, že dnes čaká našu krajinu veľká zmena. Teda lepšie povedané šanca na zmenu. Priznám sa, zmeny zásadného charakteru nemám veľmi v obľube. No spomínaný článok ma po chvíli upokojil. Hovoril, že stačí byť pripravený. A v správnej chvíli, na správnom mieste zaujať ten správny postoj. Čosi mi na tom nesedelo, no […]

Poznáte to zrejme všetci. Z času na čas nám naše cesty životom skrížia ľudia, ktorí nás nútia sa na chvíľu pozastaviť a zamyslieť. Postavičky, ktoré dennodenne stretávame nám veľakrát, aj keď len na chvíľu, dokážu o živote povedať viac, než čokoľvek či ktokoľvek iný. A niekedy sa tak aj na zdanlivo banálnu situáciu s odstupom času […]

Je sobotné ráno a ja zahajujem svoju víkendovú prechádzku. Pod nohami mi vŕzgajú spomienky na minuloročný sneh a v hlave sa premieta film o lepšej budúcnosti. Do nového dňa vykročím tou správnou nohou.. Míňam brečtanový dom na rohu našej ulice pozorujúc ľudí. Robievam to často. Neznámym postavám dávam charakter, minulosť aj smer, ktorým sa […]

vznášame sa nad priepasťou ktorej hovoríme život odhodlaní viacnež kedykoľvek predtým zmeniť na nás ľuďoch to čo sa už dávno jednoducho povedané nedá . . .

do ulíc nás ženie pondelňajšie ráno zvedavosť si s nami opäť potyká zatvárame očino nechceme spánok chceme veriť tomuže nás sa to netýka

zobúdza ma sen sen o šťastnom živote ktorý prežijem x x x kvapka ku kvapkenesie správu o nás dvoch veď to poznáte x x x to čo chýba snom je len zopár nadšencov pre ktorých sú tu

Ťaháš ma za nohy z postele zatiaľ čo Jarek pod naším oknom šliape mačkám po hlavách Noc vydýchne svoj posledný verš a ráno nesie na svojom chrbte tú ľudskú hlúposť . . . ponáhľať sa preč zo sveta ktorý je tak kruto a bezvýznamne o nás . . .

ráno smiech a večer slza večný kolobeh a v tom kolobehu stojí opäť moje Ja vyzývané životom zase do boja . . .